Preddavkové obdobie na platenie preddavkov na daň
20. 2. 2024
Fyzická osoba platí preddavky na daň v preddavkovom období.
Preddavkovým obdobím je v súlade s § 34 ods. 1 zákona o dani z príjmov obdobie od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie do posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania v nasledujúcom zdaňovacom období. Do lehoty na podanie daňového priznania za rok 2023 platí fyzická osoba preddavky na daň vo výške vypočítanej pre preddavkové obdobie, ktoré začalo v roku 2023. Po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za rok 2023 začína plynúť nové preddavkové obdobie. V roku 2024 začne plynúť nové preddavkové obdobie od 3. 4. 2024 (lehota na podanie daňového priznania za rok 2023 je 2. 4. 2024) do 31. 3. 2025 (posledný deň lehoty na podanie daňového priznania za rok 2024). Ak je predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2023, preddavkové obdobie začína plynúť po uplynutí predĺženej lehoty. Ak bude predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2024, predĺži sa aj preddavkové obdobie, ktoré začalo v roku 2024.
K
Daňové priznanie fyzických osôb
22. 2. 2010
Do 31. marca sú niektoré skupiny daňovníkov povinné podať daňové priznanie za uplynulé zdaňovacie obdobie (kalendárny rok). Splnením povinnosti sa daňovníci nielen vyhnú nepríjemnostiam, dokonca z toho môžu aj profitovať. Tematikou sa zaoberá predovšetkým § 32 zákona o dani z príjmov.
Rozlišujeme tieto skupiny daňovníkov:
• daňovníci, za ktorých daňové priznanie (ročné zúčtovanie preddavkov na daň) podajú ich zamestnávatelia;
• daňovníci, ktorí sú povinní podať daňové priznanie sami;
• daňovníci, ktorí nie sú povinní podávať daňové priznanie vôbec;
• daňovníci, ktorí podávajú svoje daňové priznanie dobrovoľne.
Daňovníci, ktorí daňové priznanie podávajú dobrovoľne, tak obyčajne robia z dôvodu, že na tomto úkone budú profitovať.
Môže sa jednať napríklad o daňovníkov, ktorým boli príjmy zdanené zrážkovou alebo preddavkovou daňou a v ročnom ponímaní nedosiahli príjmy vo výške nezdaniteľnej časti základu dane. Vznikne im tak nárok na vrátenie už zaplatenej či zrazenej dane. Podanie daňového priznanie môže byť v istých prípadoch zaujímavé aj pre dôchodcu.
Porucha elektronického systému na podávanie výkazov k DPH
22. 2. 2010
V posledných dňoch lehoty na podávanie súhrnného výkazu k dani z pridanej hodnoty zaznamenalo Daňové riaditeľstvo SR spomalenie a nedostupnosť elektronického komunikačného systému.
Tí, ktorí si nechali elektronickú registráciu DPH na poslednú chvíľu, na portáli daňovej správy nepochodili. Podľa stanoviska riaditeľstva na vine boli zmluvní dodávatelia informačných technológií pre daňovú správu.
V prípade, že možnosť, podať súhrnný výkaz je zmarená z dôvodov, ktoré nie sú na strane daňového subjektu, správca dane podľa hovorcu daňového riaditeľstva príslušnú sankciu neuloží.
Živnosť alebo obchodná spoločnosť
19. 2. 2010
Čo je výhodnejšie? Ak ste stratili zamestnanie a chcete rozbehnúť vlastný biznis, zvyčajne sa rozhodujete, ktorú formu podnikania si vyberiete. Zakladanie živností alebo obchodných spoločností sa v poslednom čase zjednodušilo. Rozhodnúť sa pre jednu z týchto foriem už také jednoduché nie je.
Zásadný rozdiel medzi týmito dvomi formami podnikania (teda živnosťou a spoločnosťou), je už v platení dane z príjmov. Kým živnostník platí 19-percentnú daň len z príjmov, ktoré mu odberatelia skutočne uhradia za dodaný tovar alebo služby, obchodné spoločnosti platia daň za všetky príjmy, bez ohľadu na úhradu. V tom majú živnostníci výhodu. Ďalšia výhoda živnosti je v tom, že živnostník si môže základ dane znížiť o nezdaniteľné minimum, obchodná spoločnosť už túto možnosť nemá. Okrem toho sú obchodné spoločnosti povinné viesť podvojné účtovníctvo, kým živnostníkovi stačí daňová evidencia alebo evidencia príjmov, prípadne jednoduché účtovníctvo.
Ďalšie odlišnosti sú v platení odvodov. Živnostníci platia všetky odvody z rozdielu medzi príjmami a výdavkami. Živnostník si od tohto rozdielu alebo vymeriavacieho základu môže odpočítať zaplatené poistné na účelové poistenie, životné poistenie alebo doplnkové dôchodkové poistenie.
Majiteľ obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý vo vlastnej spoločnosti zamestnaný nie je, nemusí z príjmov odvádzať odvody do Sociálnej ani zdravotnej poisťovne, tieto odvody však môže platiť dobrovoľne.
Výhodou obchodnej spoločnosti s ručením obmedzeným napríklad je skutočnosť, že podnikateľ ručí za vzniknuté záväzky iba do výšky svojho nesplateného vkladu. Živnostník naproti tomu ručí pri podnikaní celým svojím majetkom. Z hľadiska vysporiadania sa s prípadnými nesplatenými záväzkami je určite prijateľnejšia spoločnosť s ručením obmedzeným, vzhľadom na zatiaľ veľmi benevolentný zákon o konkurze a reštrukturalizácii.
K ďalším výhodám obchodných spoločností patrí marketingové hľadisko. Právnickú osobu zväčša vnímajú obchodní partneri i napriek obmedzenému ručeniu ako kapitálovo silnejšieho a podnikateľsky skúsenejšieho partnera, napriek tomu, že to nemusí zodpovedať pravde.
K výhodám živnosti zase patrí, že ohlásenie voľnej živnosti je dnes oveľa jednoduchšie a menej administratívne náročné ako založenie spoločnosti. Kým pri založení s.r.o. sa cena pohybuje minimálne na úrovni 500 až 1000 eur, pri živnosti je to 100 až 150 eur, podľa počtu živnostenských oprávnení.
Po absolvovaní prípravy a predložení podnikateľského zámeru môže začínajúci živnostník získať nenávratný príspevok od štátu. Pre začínajúceho podnikateľa, ktorý mesačný príjem dosahuje približne na úrovni 1000 eur, je výhodnejšie využiť formu živnosti, keďže si môže uplatniť štyridsaťpercentné paušálne výdavky a základ dane znížiť o nezdaniteľné minimum. Aj napriek tomu, že platí odvody, za uvedených podmienok dosiahne vyšší disponibilný príjem ako majiteľ s.r.o. a po určitom čase platenia odvodov je krytý zo strany Sociálnej poisťovne.
DPH a podnikatelia
18. 2. 2010
DPH upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Pri nákupoch tovarov a služieb majú možnosť na odpočítanie prípadne vrátenie DPH iba platitelia DPH. Zároveň však majú povinnosť pripočítať DPH k tovarom a službám, ktoré predávajú.
Podnikateľ, registrovaný ako platiteľ DPH je povinný podávať daňové priznanie k DPH podľa výšky obratu buď mesačne alebo štvrťročne (§ 77 odsek 1 a 2).
Daňové priznanie je podnikateľ povinný podať do 25 dní od skončenia zdaňovacieho obdobia (kalendárny mesiac alebo štvrťrok). Ak platiteľovi DPH vznikne daňová povinnosť, je povinný ju uhradiť v rovnakej lehote. Ak platiteľovi DPH vznikne nárok na vrátenie DPH, daňový úrad tak urobí do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nárok vznikol.
Podľa výnimky (§ 79 odsek 2) bude podnikateľovi, ktorý je mesačným platiteľom DPH, vrátený nadmerný odpočet (nárok na vrátenie DPH) do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie (kalendárny mesiac), v ktorom nárok na vrátenie DPH vznikol, ak budú splnené zákonom stanovené podmienky.