Murphy radí
Zákony života
Optimisti sú ľudia, ktorí veria, že nešťastie sa valí iba na pesimistov.
To, čo si najviac želáte, k vám nikdy nepríde. To druhé, naopak, príde samo.
Človek problémy nemá riešiť, ale obchádzať.
(Murphyho zákonník)
Veci sa kazia
Hlavný rozdiel medzi človekom a strojom je v tom, že dobre namazaný stroj nerobí taký hluk.
Manželská hádka po hodine ustane a rozhostí sa ticho. Do toho ticha manžel prehovorí: Som rád, že som ťa nakoniec presvedčil o tom, že mám pravdu. Aký koniec?! Ja len chytám druhý dych!
Zdravím susedko, kam máte tak naponáhlo? – žoviálne sa pýta sused suseda. Ale, žena ma vydurila s deťmi púšťať šarkana. A kam sa chystáte vy? Ja idem na stanicu čakať šarkana. čakať Príde k nám svokra.
(Murphyho zrnká II)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Snažte sa nepúšťať sa do veľkých debát! Keby vás predsa len dostali do úzkych, namiesto odpovede položte nezmyselnú otázku.
Na vysokých postoch tróniaci hlupáci sú podobní človeku na vysokej streche: - všetko vidia zmenšene a aj oni sa zdola zdajú byť malými.
Snažte sa dvere svojej kancelárie mať vždy zamknuté! Návštevníkom to naháňa strach a pôsobí to dojmom akoby ste stále boli na dôležitej porade.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Deti naše poklady
Učiteľka sa pýta v škole malého Móricka: - Móricko, vraj sa vám narodili dvojčatá. Je to pravda? Áno prosím, A už vieš, ako sa budú volať? Ocko povedal, že Himl a Hergot
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili? - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!
(Zrnká úsmevu)