Pre nedostatok personálu hrozí niektorým zariadeniam pre seniorov zatvorenie
25. 7. 2024
Sociálne zariadenia pre seniorov sa boria s nedostatkom opatrovateliek na Slovensku, o túto prácu nemá už takmer nikto záujem. Pre nedostatok personálu hrozí niektorým zariadeniam aj zatvorenie. Upozornila na to Komora opatrovateliek Slovenska (KOS). "Nedocenená fyzická a psychická náročnosť práce opatrovateľov, sústavné preťažovanie z dôvodu ich nedostatočného počtu, presvedčenie, že túto prácu môže robiť každý, zdegradovanie profesie opatrovateľa na niečo podradné, k tomu minimálny plat, to všetko spôsobuje, že na ponuku práce opatrovateľa sa už nikto nehlási," uviedla predsedníčka KOS Dana Grafiková.
Opatrovateľky by mali byť podľa nej prioritou štátu a nie prehliadanou skupinou na Slovensku, inak pre ich nedostatok hrozí niektorým sociálnym zariadeniam aj zatvorenie. Grafiková spresnila, že z tohto dôvodu musel dočasne zatvoriť zariadenie pre seniorov Domov MUDr. Dallosa v Moravskom Svätom Jáne a klientov umiestniť do svojich rodín.
"Dnes opatrovatelia ledva prežívajú, hoci ťažko pracujú, dokonca často musia mať aj dve práce, aby vyžili. A vidina chudoby s minimálnym dôchodkom v schátranom zdraví je takisto odrádzajúca, pretože ak dlhé roky pracujete za nízku mzdu, máte minimálny dôchodok," doplnila.
KOS už dlhodobo žiada vládu, aby zvýšila investície do sociálnych služieb, najmä na platy opatrovateliek, a započítala aj prax opatrovateliek zo zahraničia a z domácej starostlivosti. Zároveň je podľa nej dôležité zlepšiť prípravu opatrovateliek, keďže v sociálnych zariadeniach je v súčasnosti viac osôb s ťažkým zdravotným stavom, ktoré si vyžadujú väčšiu fyzickú silu, vedomosti aj skúsenosti.
Na nepriaznivý stav opatrovateľov a opatrovateliek upozorňuje aj predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb na Slovensku Anna Ghannamová, ktorá navrhuje, aby sa voľné pracovné miesta obsadili cudzincami z tretích krajín alebo sa prijali opatrenia na motiváciu mladých ľudí, a to zavedením nástupného motivačného bonusu.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Novela daňového poriadku od januára 2017
29. 1. 2017
Novela daňového poriadku (zákon č. 298/2016 Z. z.), ktorá je účinná od 1. 1. 2017 bola vypracovaná na základe aktualizovaného akčného plánu boja proti daňovým podvodom.
Reformuje vytýkacie konanie, ustanovenie o predbežnom opatrení, námietku zaujatosti a tiež zavádza nový inštitút, ktorým je skrátené vyrubovacie konanie. Ďalšie zmeny sú vykonané na základe poznatkov z praxe alebo ide o legislatívne úpravy textu.
Základná zmena vo vytýkacom konaní (§ 17) je v tom, že sa ustanovili rozdielne následky neuposlúchnutia výzvy správcu dane na odstránenie nedostatkov podaného daňového priznania, a to podľa toho či majú vplyv na daň alebo uplatnený nárok alebo nie.
V praxi to bude znamenať, že správca dane naďalej bude vyzývať daňový subjekt vždy keď bude mať pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti podaného daňového priznania alebo jeho príloh, pričom na ich odstránenie určí najmenej 15-dňovú lehotu. V prípade, ak daňový subjekt neuposlúchne výzvu správcu dane a neodstráni nedostatky, pričom tieto nedostatky nemajú vplyv na výšku dane, resp. na uplatnený nárok, môže ich správca dane opraviť sám. Pôjde najmä o neuvedenie zdaňovacieho obdobia, čísla SK NACE, alebo nesprávne uvedené preddavky. Pri nedostatkoch, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo na uplatnený nárok bude môcť správca dane určiť daň alebo výšku nároku v skrátenom vyrubovacom konaní, t.j. novozavedeným inštitútom, ktorým je vyrubovací rozkaz.
Možnosti predĺženia lehoty na podanie DP
29. 1. 2017
V súvislosti s povinnosťou vysporiadať celoročné príjmy daňovým priznaním bude pre daňové subjekty aktuálna otázka možnosti predĺženia lehoty na podanie daňového priznania.
DP sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia v zmysle § 49 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 27 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň.
Podľa § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa odseku 2 sa na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa odseku 2, predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace [písm. a">, resp. o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí [písm. b">, s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii. V oznámení daňovník uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná.
Zdaňovanie podielov na zisku od roku 2017
29. 1. 2017
Od roku 2017 dochádza k podstatnej zmene pri zdaňovaní podielov na zisku.
Zavádza sa zdanenie podielov prijatých fyzickými osobami so súčasným zrušením platenia zdravotných odvodov z týchto podielov.
U právnických osôb je zavedené zdanenie vyplatených a prijatých podielov len vo vzťahu k nezmluvným štátom. Zdaneniu sa nevyhnú ani zamestnanci, ktorí nemajú účasť na základnom imaní spoločnosti. Zdaňovať sa budú aj podiely členov pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou vyplatené vo vyššej sume, ako je suma oslobodenia od dane.
Zdaňovanie príjmov upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol s účinnosťou od 1. januára 2017 novelizovaný zákonom č. 341/2016 Z. z., pričom zmeny sa dotkli aj zdaňovania podielov na zisku.
Slovenské platy rastú rýchlejšie ako české
27. 1. 2017
Mzdy na Slovensku rastú rýchlejším tempom ako v susednom Česku, takže záujem našincov pracovať u našich západných susedov klesá. Objavuje sa tiež trend, keď Slováci prejavujú záujem vrátiť sa naspäť na Slovensko, pretože dokážu vo svojom odbore nájsť dobre platenú prácu.
Na úvod je potrebné povedať, že k zmenšovaniu medzery medzi mzdami v ČR a SR výrazne prispela politika Českej národnej banky, ktorá drží českú korunu podhodnotenú. A vzhľadom na to, že ČNB predznačila, že ju nechá niekedy v tomto roku posilniť, tak sa pravdepodobne táto medzera medzi nominálnymi mzdami opäť roztiahne. Pokiaľ by sa po uvoľnení kurzu vrátila česká koruna k úrovniam, na ktorých bola v prvom polroku 2011 (24-24,5 CZK za euro), tak by to znamenalo v eurovom vyjadrení nárast miezd v ČR o zhruba 10%. Čiže je reálne, že budúce kroky ČNB ovplyvnia ekonomickú migráciu medzu ČR a SR. Pokiaľ by z nejakého dôvodu nastala situácia o ktorej sa hovorí v článku, že sa z ČR bude domov vracať viac Slovákov, ako bude odchádzať, tak by to u nás malo skôr znížiť tlak na rast miezd, keďže firmy by mali menší problém obsadzovať svoje pracovné miesta. Silno však pochybujem (aj kvôli ČNB), že by v dohľadnej dobe nastal taký silný čistý prílev pracovníkov z ČR do SR, aby to malo na mzdy viac než kozmetický vplyv. Vyjadril sa Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers.
zdroj: hnonline.sk
zdroj: hnonline.sk