Pre nedostatok personálu hrozí niektorým zariadeniam pre seniorov zatvorenie
25. 7. 2024
Sociálne zariadenia pre seniorov sa boria s nedostatkom opatrovateliek na Slovensku, o túto prácu nemá už takmer nikto záujem. Pre nedostatok personálu hrozí niektorým zariadeniam aj zatvorenie. Upozornila na to Komora opatrovateliek Slovenska (KOS). "Nedocenená fyzická a psychická náročnosť práce opatrovateľov, sústavné preťažovanie z dôvodu ich nedostatočného počtu, presvedčenie, že túto prácu môže robiť každý, zdegradovanie profesie opatrovateľa na niečo podradné, k tomu minimálny plat, to všetko spôsobuje, že na ponuku práce opatrovateľa sa už nikto nehlási," uviedla predsedníčka KOS Dana Grafiková.
Opatrovateľky by mali byť podľa nej prioritou štátu a nie prehliadanou skupinou na Slovensku, inak pre ich nedostatok hrozí niektorým sociálnym zariadeniam aj zatvorenie. Grafiková spresnila, že z tohto dôvodu musel dočasne zatvoriť zariadenie pre seniorov Domov MUDr. Dallosa v Moravskom Svätom Jáne a klientov umiestniť do svojich rodín.
"Dnes opatrovatelia ledva prežívajú, hoci ťažko pracujú, dokonca často musia mať aj dve práce, aby vyžili. A vidina chudoby s minimálnym dôchodkom v schátranom zdraví je takisto odrádzajúca, pretože ak dlhé roky pracujete za nízku mzdu, máte minimálny dôchodok," doplnila.
KOS už dlhodobo žiada vládu, aby zvýšila investície do sociálnych služieb, najmä na platy opatrovateliek, a započítala aj prax opatrovateliek zo zahraničia a z domácej starostlivosti. Zároveň je podľa nej dôležité zlepšiť prípravu opatrovateliek, keďže v sociálnych zariadeniach je v súčasnosti viac osôb s ťažkým zdravotným stavom, ktoré si vyžadujú väčšiu fyzickú silu, vedomosti aj skúsenosti.
Na nepriaznivý stav opatrovateľov a opatrovateliek upozorňuje aj predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb na Slovensku Anna Ghannamová, ktorá navrhuje, aby sa voľné pracovné miesta obsadili cudzincami z tretích krajín alebo sa prijali opatrenia na motiváciu mladých ľudí, a to zavedením nástupného motivačného bonusu.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
Dodanie stavby – obmedzenie práva voľby
11. 1. 2019
V § 38 zákona o DPH dochádza k obmedzeniu práva voľby pri dodaní stavby resp. jej časti, ktorá spĺňa podmienky na oslobodenie od dane.
Platiteľ dane pri dodaní nehnuteľnosti oslobodenej od dane, ktorá je určená na bývanie (byt, rodinný dom, bytový apartmán), nebude môcť využiť voľbu zdanenia tejto nehnuteľnosti.
V prípade predaja nehnuteľnosti určenej na bývanie po uplynutí 5 rokov od kolaudácie (s oslobodením od dane) a pred uplynutím obdobia na úpravu odpočítanej DPH (obdobie na úpravu odpočítanej DPH pri nehnuteľnosti je 20 rokov podľa § 54 zákona o DPH) bude platiteľ dane povinný upraviť DPH odpočítanú z nadobudnutia nehnuteľnosti (vrátiť DPH do štátneho rozpočtu). Skutočnosť, či je stavba resp. jej časť určená na bývanie, vyplýva z kolaudačného rozhodnutia.
Rodičovský príspevok a prídavok na dieťa sa od januára zvýšili
7. 1. 2019
Dávka sa zvyšuje v rovnakej miere, v akej išlo nahor životné minimum. Rodičovský príspevok sa od 1. januára tohto roka zvýšil o šesť eur na 220,70 eura mesačne. Vyplýva to z príslušného opatrenia, ktoré nadobudlo účinnosť od 1. januára 2019.
Nárast sumy rodičovského príspevku súvisí so zvýšením životného minima od 1. júla minulého roka o 2,8 percenta. Podľa zákona o rodičovskom príspevku sa totiž táto dávka zvyšuje k 1. januáru kalendárneho roka v rovnakej miere, v akej k 1. júlu predošlého roka išlo nahor životné minimum. Od začiatku tohto roka sa o 66 centov na 24,34 eura mesačne zvýšil prídavok na dieťa. Aj v tomto prípade ide o nárast o 2,8 percenta, ktorý súvisí so zvýšením sumy životného minima od druhého polroka vlaňajška. Príplatok k prídavku na dieťa, ktorý dostávajú nepracujúci dôchodcovia ako rodičia nezaopatrených detí, od 1. januára tohto roka z rovnakého dôvodu vzrástol o 31 centov na 11,41 eura mesačne.
(Zdroj: Ekonomika.sme.sk)
Zvyšuje minimálna mzda
4. 1. 2019
Minimálna mzda v SR sa od utorka zvyšuje na 520 eur. Oproti roku 2018 minimálna mzda v tomto roku narastá o 40 eur mesačne, pričom hodinová mzda dosiahne 2,989 eura. V čistom vyjadrení nová suma minimálnej mzdy na rok 2019 bude predstavovať 430,35 eura mesačne, čo je nárast oproti čistej minimálnej mzde v roku 2018 vo výške 403,18 eura o 27,17 eura mesačne.
Návrh na zvýšenie minimálnej mzdy predložilo vlani na rokovanie vlády ministerstvo práce po tom, čo tripartita nedospela ani v roku 2018 k dohode. Odborári presadzovali nárast minimálnej mzdy na 635 eur, čo by predstavovalo oproti roku 2018 zvýšenie o 130 eur. Zástupcovia zamestnávateľov zase trvali na tom, aby sa zaviedol mechanizmus, na základe ktorého by sa minimálna mzda pravidelne na základe vopred stanovených ukazovateľov zvyšovala. Celkové zvýšenie príjmov domácností v budúcom roku rezort práce odhaduje na 50,4 milióna eur ročne, čo po znížení o odvody zamestnanca do poistných fondov a daň z príjmov predstavuje čisté zvýšenie príjmov domácností o približne 37,7 milióna eur ročne. "U dotknutej skupiny zamestnancov tak dôjde v priemere k zvýšeniu čistého príjmu o 249,94 eura ročne," vypočítal rezort práce. Zvýšenie minimálnej mzdy sa podľa doložky vplyvov dotkne zamestnanca, ktorého mzda bude nižšia ako 520 eur. Počet zamestnancov, ktorým sa v plnej miere alebo čiastočne zvýši ich mzda alebo plat za prácu, ministerstvo odhaduje na približne 151 000 osôb. Ministerstvo pritom nevylučuje negatívny vplyv na zamestnávateľov v niektorých odvetviach, akými sú napríklad ubytovacie alebo stravovacie služby, ale aj na nízkokvalifikovaných zamestnancov v regiónoch s nízkou priemernou mzdou. Naopak, zvýšenie však môže byť motivačné pre nezamestnaných.
Od januára stúpla príspevková sadzba do druhého piliera
4. 1. 2019
Príspevková sadzba do druhého piliera sa od začiatku tohto roka zvyšuje na 4,75 percenta. Príspevková sadzba do druhého dôchodkového piliera sa od začiatku tohto roka zvyšuje zo 4,50 percenta na 4,75 percenta hrubej mzdy, resp. vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO).
Každoročný nárast príspevkovej sadzby o 0,25 percentuálneho bodu, ktorý sa začal od roku 2017, bude pokračovať až do roku 2024, kedy sadzba dosiahne 6 percent z vymeriavacieho základu sporiteľa. Sadzba poistného na starobné poistenie do prvého priebežného piliera sa zároveň v tomto období adekvátne znižuje tak, aby v súčte so sadzbou povinných príspevkov do druhého piliera zostala vo výške 18 percent z vymeriavacieho základu.
To, že sa bude sadzba do druhého piliera od roku 2017 postupne zvyšovať zo 4 percent na 6 percent hrubej mzdy zamestnanca, resp. vymeriavacieho základu SZČO, schválil parlament ešte v auguste 2012, teda počas druhej vlády Roberta Fica. Išlo o pozmeňujúci návrh vtedajšieho opozičného poslanca Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS), ktorý podporili aj poslanci Smeru-SD. Súčasťou vtedajšej novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení totiž bolo zníženie príspevkovej sadzby do sporivého piliera z 9 percent na 4 percentá s účinnosťou od septembra 2012.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)