Pre nedostatok personálu hrozí niektorým zariadeniam pre seniorov zatvorenie
25. 7. 2024
Sociálne zariadenia pre seniorov sa boria s nedostatkom opatrovateliek na Slovensku, o túto prácu nemá už takmer nikto záujem. Pre nedostatok personálu hrozí niektorým zariadeniam aj zatvorenie. Upozornila na to Komora opatrovateliek Slovenska (KOS). "Nedocenená fyzická a psychická náročnosť práce opatrovateľov, sústavné preťažovanie z dôvodu ich nedostatočného počtu, presvedčenie, že túto prácu môže robiť každý, zdegradovanie profesie opatrovateľa na niečo podradné, k tomu minimálny plat, to všetko spôsobuje, že na ponuku práce opatrovateľa sa už nikto nehlási," uviedla predsedníčka KOS Dana Grafiková.
Opatrovateľky by mali byť podľa nej prioritou štátu a nie prehliadanou skupinou na Slovensku, inak pre ich nedostatok hrozí niektorým sociálnym zariadeniam aj zatvorenie. Grafiková spresnila, že z tohto dôvodu musel dočasne zatvoriť zariadenie pre seniorov Domov MUDr. Dallosa v Moravskom Svätom Jáne a klientov umiestniť do svojich rodín.
"Dnes opatrovatelia ledva prežívajú, hoci ťažko pracujú, dokonca často musia mať aj dve práce, aby vyžili. A vidina chudoby s minimálnym dôchodkom v schátranom zdraví je takisto odrádzajúca, pretože ak dlhé roky pracujete za nízku mzdu, máte minimálny dôchodok," doplnila.
KOS už dlhodobo žiada vládu, aby zvýšila investície do sociálnych služieb, najmä na platy opatrovateliek, a započítala aj prax opatrovateliek zo zahraničia a z domácej starostlivosti. Zároveň je podľa nej dôležité zlepšiť prípravu opatrovateliek, keďže v sociálnych zariadeniach je v súčasnosti viac osôb s ťažkým zdravotným stavom, ktoré si vyžadujú väčšiu fyzickú silu, vedomosti aj skúsenosti.
Na nepriaznivý stav opatrovateľov a opatrovateliek upozorňuje aj predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb na Slovensku Anna Ghannamová, ktorá navrhuje, aby sa voľné pracovné miesta obsadili cudzincami z tretích krajín alebo sa prijali opatrenia na motiváciu mladých ľudí, a to zavedením nástupného motivačného bonusu.
S
(Zdroj: hnonline.sk)
V štátnom rozpočte sa uvažuje aj s nárastom platov učiteľov
30. 9. 2009
Bez dohody sociálnych partnerov pôjde na rokovanie vlády návrh zákona o štátnom rozpočte na budúci rok. Tí totiž k návrhu pre krátkosť času na jeho preštudovanie stanovisko nezaujali. Po rokovaní triparity minister financií uviedol, že priestor na diskusiu bude aj počas rokovania v parlamente a ministerstvo je ochotné sa baviť o zmenách, ktoré sa nedotknú základných rámcov, na ktorých je návrh postavený.
Prezident Republikovej únie zamestnávateľov za pozitívum označil to, že deficit sa znižuje, za negatívne označuje, že deficit sa znižuje príliš pomaly. Zadlžovanie tlačí na úrokové sadzby, ktoré sa môžu negatívne dotknúť aj podnikateľov. Ako výrazne pozitívnu označil skutočnosť, že vláda nepristupuje k zvyšovaniu daní pre podnikateľov.
Pripomienky k rozpočtu mali aj odborári. V rozpočte by napríklad chceli mať zakomponované aj výsledky kolektívneho vyjednávania o platoch vo verejnej a štátnej správe. Návrh počíta s rastom platov v štátnej správe o 1 %, rokovania o kolektívnych zmluvách však ešte neskončili.
Nesúhlas s rozpočtom vyjadrili predstavitelia samospráv. Podľa šéfa Združenia miest a obcí Slovenska navrhovaný rozpočet nezabezpečuje dostatok zdrojov pre mestá a obce už druhý rok po sebe. Preto budú samosprávy navrhovať napríklad aj zmeny v rozdelení výnosu z daní z príjmov fyzických osôb tak, aby celý výber zostal v rukách miest a obcí.
Po prerokovaní sociálnymi partnermi návrh poputuje na stredajšie rokovanie vládneho kabinetu. Vzhľadom na minulotýždňovú dohodu všetkých koaličných partnerov premiér predpokladá jeho hladké schválenie. Návrh štátneho rozpočtu by mal byť predložený do parlamentu a prerokovaný už na októbrovej schôdzi.
Predložený štátny rozpočet počíta s celkovými príjmami na úrovni 12,531 mld. eur a výdavkami v sume 16,277 mld. €. Štát by mal tak podľa návrhu hospodáriť v budúcom roku s rozpočtovaným deficitom v objeme 3,746 mld. €.
Schodok celého okruhu verejných financií, vrátane Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, miest a obcí a ďalších subjektov verejnej správy, je rozpočtovaný na avizovanej úrovni 5,5 % hrubého domáceho produktu. Deficit v tomto roku sa očakáva na úrovni 6,3 % hrubého domáceho produktu.
Prioritami budúcoročného rozpočtu sú rezorty zdravotníctva, práce a školstva. Najväčšie škrty vo financovaní zo štátneho rozpočtu čakajú ministerstvá obrany či dopravy.
Počíta sa s jednopercentným nárastom miezd v štátnej správe. Ešte výraznejšie by si mali polepšiť učitelia, ktorých platy by mali vzrásť o 2,3 %.
Politické prekáračky o minimálnej mzde pokračujú
28. 9. 2009
Súčasné politické prekáračky o výške minimálnej mzdy na budúci rok, stále trvajú. Premiér navrhuje rozložiť jej zvýšenie do troch rokov, pričom ministerstvo práce a odbory trvajú na 8,1-percentnom náraste. To sa nepáči zamestnávateľom, ktorí naďalej trvajú na minimálnej mzde na súčasnej úrovni.
Odborári trvajú na dodržiavaní zákona. Zamestnávatelia sa odvolávajú na prepad HDP, čo automaticky znamená aj pokles produktivity práce, ktorý je východiskovým ukazovateľom na zvyšovanie miezd v podniku.
Premiér skôr presadzuje kompromisné riešenie. Objektívne treba povedať, že súčasnú výšku minimálnej mzdy poberá u nás menej ako 2 percentá zamestnancov.
Nemožno však zabúdať, že v konečnom dôsledku má výška minimálnej mzdy vplyv aj na daňový bonus, niektoré príspevky na podnikanie a tiež na platy tých, ktorí sú zaradení do minimálnych mzdových nárokov. Odvody živnostníkov minimálna mzda ovplyvňovať nebude. Ich výška od budúceho roku závisí od minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý je stanovený konkrétnym percentom z priemernej mzdy v hospodárstve.
Zákonná minimálna mzda a sociálne zabezpečenie patria medzi najdôležitejšie nástroje hospodárskej politiky vlády pri znižovaní chudoby obyvateľstva. Z ekonomického hľadiska treba minimálnu mzdu chápať ako minimálnu cenu, ktorú zamestnávateľ musí zaplatiť obyčajne za najmenej kvalifikovanú prácu. Ak sa jej výška dostane nad rovnovážnu úroveň, a teda ponuka práce prevyšuje dopyt po nej, môže sa zvyšovať nezamestnanosť. Vo všeobecnosti platí, že minimálna mzda zvyšuje príjem tých, čo pracujú, na druhej strane znižuje príjem tých, čo zamestnanie nemôžu nájsť.
Zatiaľ sa nezdá, že odborári a zamestnávatelia nájdu spoločnú reč, a tak stanovenie výšky minimálnej mzdy na budúci rok ostáva ako vždy v tomto prípade na premiérovi, ktorý už naznačil kompromisné rozloženie 8,1-percentného zákonného zvýšenia na 4 plus 2 plus 2 percentá v nasledujúcich troch rokoch, čo možno pokladať za rozumné. Všetko bude závisieť na budúcom vývoji slovenskej ekonomiky, ktorá nebude iná ako v okolitých krajinách.
Drastické opatrenia na znižovanie astronomického deficitu verejných financií pripravuje náš bývalý štátny súputník. Očakáva sa, že v dôsledku týchto opatrení poklesne životná úroveň rodín s deťmi a dôchodcov.
Bolo by preto dobré, aby sa na Slovensku v rámci tripartitného vyjednávania našli alternatívy medzi zvyšovaním miezd a poklesom počtu zamestnancov, čo je v trhovej ekonomike objektívna realita.
Vláda si musí vybrať či prilepší nezamestnaným alebo dôchodcom
28. 9. 2009
Rezort práce prišiel s návrhom predĺžiť vyplácanie podpôr v nezamestnanosti zo šiestich na osem mesiacov. Narazil však na nedostatok peňazí v Sociálnej poisťovni, ktorá dáva takmer všetky voľné peniaze na starobné dôchodky. Vo fonde v Sociálnej poisťovni, do ktorého si ľudia platia poistné na podporu v nezamestnanosti, je však podľa hovorcu peňazí dosť.
Ministerstvo financií v súčasnosti hľadá možnosti, ako dlhšie vyplácanie dávok zaplatiť. Konkrétne riešenie však zatiaľ nemá.
Poistné v nezamestnanosti, ktoré je súčasťou odvodov, ide do jedného z fondov poisťovne s podobným menom. Peniaze z tohto fondu Sociálna poisťovňa používa na vyplácanie podpôr.
Zvyšné peniaze boli použité na finančnú výpomoc na krytie dôchodkových dávok, pretože dôchodkový fond, z ktorého sa vyplácajú penzie, je pre zavedenie druhého piliera dlhodobo stratový. So súhlasom dozornej rady riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhoduje, či na dôchodky použije aj peniaze, ktoré boli podľa zákona vyzbierané na iný účel.
Peniaze v nezamestnaneckom fonde by bez problémov mali stačiť na predĺženie podpory nezamestnanosti v roku 2010. Zvyšok peňazí znovu pravdepodobne poputuje na dôchodky.
Ministerstvo práce okrem dlhšieho obdobia poberania podpory navrhuje aj jednoduchší prístup. V súčasnosti podporu dostávajú tí, ktorí odpracovali z posledných štyroch rokov aspoň tri (platili odvody do Sociálnej poisťovne). Podľa novej legislatívy stačí mať odpracované aspoň dva roky z posledných troch rokov. Táto zmena by mala platiť iba dočasne počas roka 2010.
Zamestnanosť reaguje na ekonomiku oneskorene
25. 9. 2009
Očakávané oživenie slovenskej ekonomiky v budúcom roku pokles miery nezamestnanosti, ktorá v lete už prekročila úroveň 12 %, neprinesie. Pre TASR to povedal hlavný analytik Volksbank Slovensko. Dôvodom je, že hospodárska výkonnosť sa v tomto roku oslabila výraznejšie, než pokles zamestnanosti, čo spôsobilo reálny pokles produktivity. Ukazuje sa, že vývoj zamestnanosti reaguje na zhoršenie situácie v reálnej ekonomike s oneskorením.
Podľa analytika ani na budúci rok nebude kľúčovou otázkou či sa dočkáme znova kladných čísel, ale či pôjde o expanziu dostatočne silnú na to, aby ju pocítil aj trh práce. Trochu zjednodušene možno povedať, že firmy sú schopné, napríklad využitím modernejších technológií a pracovných postupov, dosiahnuť mierne zvýšenie výkonnosti aj zlepšením produktivity práce, teda aj bez toho, aby naberali nových zamestnancov.
Na základe doterajších makroekonomických štatistík sa dá odvodiť, že v zlepšenie možno dúfať pri medziročnom reálnom raste prevyšujúcom aspoň 3 %.
V posledných mesiacoch na Slovensku pribúdajú odvetvia, kde sa oživil záujem o nových zamestnancov a rastie v nich priemyselná produkcia. Výhody eurového Slovenska po rafinácii ropy a výrobe elektrických, počítačových a optických výrobkov v júli objavili aj nadnárodné koncerty z farmaceutického priemyslu. To,či pôjde o rast trvalý, bude závisieť od udržania zdravia verejných financií a sprievodného najvyššieho ratingu v regióne a od udržania a posilnenia priaznivého pre podnikanie a investície. Ide o dve najdôležitejšie protikrízové opatrenia aj pre slovenský trh práce.
(Zdroj: HNONLINE, AKTUALNE)