Právna úprava zriadenia záložného práva
5. 2. 2024
Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho práv a nakladania s vecou, ktorá je zálohom.
O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje správca dane vydaním rozhodnutia, teda autoritatívne. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, a to obligatórne. Taktiež platí, že proti tomuto rozhodnutiu správcu dane môže daňový dlžník alebo poddlžník podať odvolanie v špecifickej odvolacej lehote. Správca dane taktiež môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v prípade povolenie odkladu dane alebo jej úhrady v splátkach v danom prípade. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ napríklad daňový dlžník sa stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím V súvislosti so zriaďovaním záložného práva správcom dane je potrebné konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom správcu dane, teda správca dane „môže“ ale „nemusí“ zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v jeho prípade. Predmetom záložného práva môže byť záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem „mzda“ špecifikuje v § 118 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.
K
Rozšírenie pokladníc
18. 5. 2014
Registračné pokladnice pre lekárov, úspory na mzdách a tovaroch v štátnej správe a ďalšie zlepšovanie výberu dane z pridanej hodnoty.
Chystá sa konsolidácia verejných financií, ktorá má viesť k zníženiu rozpočtového deficitu.
Na strane príjmov má byť druhou najvyššou položkou zavedenie registračných pokladníc pre lekárov a niektoré ďalšie profesie, čo má priniesť 71 mil. eur a zavedenie zrážkovej dane na peňažné a nepeňažné plnenia od farmafiriem a príjmy z predaja kovošrotu, čo má priniesť päť miliónov eur. Na strane výdavkov sa má v rámci reformy ESO usporiť na mzdách 66 mil. eur a na tovaroch a službách 40 mil. eur. Pracovať sa má aj na ročnom zúčtovaní sociálnych odvodov. Rast príjmov z tohto dôvodu sa však očakáva až v roku 2016.
Nízke odvody znamená nízky dôchodok
18. 5. 2014
Väčšina živnostníkov a SZČO si platí poistné na dôchodok z minimálneho vymeriavacieho základu.
Doba poistenia je významná veličina, z ktorej sa vypočítava starobný dôchodok, ale aj osobné mzdové body. Vypočítavajú sa podľa platenia poistného z príjmov. Vo všeobecnosti však možno povedať, že drvivá väčšina živnostníkov a ostatných SZČO, až okolo 90 %, si platí minimálne poistné, preto im za toto obdobie poistenia vychádzajú aj nižšie sumy starobných dôchodkov. Pokiaľ ide o aktuálne priznané starobné dôchodky, ich priemerná výška v mesiaci marec dosiahla sumu 420,98 eura, pričom priemerná výška novo priznaných starobných dôchodkov len pre skupinu SZČO v tom istom mesiaci bola nižšia a predstavovala sumu 388,01 eura.
Chystajú sa nové zmeny v odvodoch
28. 4. 2014
Plánuje sa obmedzenie úniku finančných prostriedkov, ktoré ľudia pred štátom legálne nepriznávajú na odvodoch.
Ľudia s vyššími príjmami sa budú musieť mať na pozore a už nebudú môcť unikať priznaniu svojich odvodov. Doteraz sa sociálne odvody zúčtovali mesačne. Po novom sa majú zúčtovať ročne. Existovala možnosť, že zamestnanec dostával nižšiu mesačnú mzdu a na konci roka ju vykompenzoval odmenami. Keďže po dohode so zamestnávateľom bola mzda nižšia, zamestnanec platil aj nižšie odvody. Na konci roka dostal odmenu a dokopy tak ušetril na odvodoch nemalú čiastku. Spolu s ním profitoval zároveň aj zamestnávateľ. Po novom sa má zúčtovanie robiť z ročného príjmu. Odvádzalo by sa z celoročných príjmov a plateniu odvodov by nemal uniknúť už nikto. Takýto bič je prichystaný najmä na zamestnancov, ktorí sa dohadovali so zamestnávateľmi na výške výplat a odmien. Zmeny by sa mohli zaviesť už v roku 2016.
Zníženie nezamestnanosti
22. 4. 2014
Ministerstvo práce a sociálnych vecí si dáva za cieľ na Slovensku do konca roka 2016 znížiť mieru nezamestnanosti.
Minister práce a sociálnych vecí poukázal na novelu zákona o službách zamestnanosti, ktorá sa v praxi uplatňuje od mája minulého roka. Novela tohto zákona splnila svoj účel a prináša pozitívne výsledky. V roku 2010 sa na aktívne opatrenia trhu práce vynaložilo 186 mil. eur a na trhu práce bolo umiestnených 126 tis. nezamestnaných. V roku 2011 táto suma klesla na 162 mil. eur a úrady práce na pracovný trhu umiestnili 124 tis. osôb. V roku 2012 išlo na aktívnu politiku trhu práce 142 mil. eur a úrady práce pomohli dostať na trh práce 172 tis. nezamestnaných. V roku 2013 pri výške 127 miliónov eur bolo umiestnených na trhu práce 197 tisíc občanov, ktorí boli predtým evidovaní na úrade práce.
Dobrým krokom bolo aj to, že od novembra minulého roka boli zavedené odvodové úľavy pri zamestnaní dlhodobo nezamestnaných ľudí.