Právna úprava zriadenia záložného práva
5. 2. 2024
Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho práv a nakladania s vecou, ktorá je zálohom.
O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje správca dane vydaním rozhodnutia, teda autoritatívne. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, a to obligatórne. Taktiež platí, že proti tomuto rozhodnutiu správcu dane môže daňový dlžník alebo poddlžník podať odvolanie v špecifickej odvolacej lehote. Správca dane taktiež môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v prípade povolenie odkladu dane alebo jej úhrady v splátkach v danom prípade. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ napríklad daňový dlžník sa stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím V súvislosti so zriaďovaním záložného práva správcom dane je potrebné konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom správcu dane, teda správca dane „môže“ ale „nemusí“ zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v jeho prípade. Predmetom záložného práva môže byť záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem „mzda“ špecifikuje v § 118 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.
K
Živnostníci zaplatia na dani a odvodoch viac
5. 9. 2014
Rok 2014 znamená pre drobných podnikateľov vyššie odvody do zdravotnej či Sociálnej poisťovne. Aj od budúceho roka platí nový, nižší koeficient na výpočet poistného, a teda aj nové, opäť vyššie odvody. Jednou z noviniek je „virtuálna“ registračná pokladnica. Celý princíp stojí na tom, že nesmiete mesačne vytvoriť vo virtuálnej pokladnici viac ako tristo bločkov. Faktom však zostáva, že daniari budú mať nad malými podnikateľmi väčšiu kontrolu. Aj zmena spôsobu odpisovania majetku, výpočet preddavkov na daň z príjmov, či nové povinnosti pre odklad daňového priznania, sú zmeny od 1 januára 2015 týkajúce sa nielen podnikateľov ale najmä živnostníkov.
Novela zákona o životnom minime
24. 6. 2014
V parlamente bola schválená novela zákona o životnom minime, ktorá má zabrániť tomu, aby sa pri poklese životných nákladov nízkopríjmových domácností, to znamená čistých peňažných príjmov na osobu znižovala suma životného minima.
Zníženie sumy životného minima by pritom znamenalo aj pokles výšky rodičovského príspevku, prídavku na dieťa, daňového bonusu na dieťa či nezdaniteľnej časti základu dane. Ak by podľa súčasného zákona aspoň jeden zo sledovaných ukazovateľov klesol, malo by sa znížiť aj životné minimum. Podľa schválenej novely sa však pri poklese životných nákladov nízkopríjmových domácností, resp. čistých peňažných príjmov životné minimum zachová na súčasnej úrovni. Suma životného minima sa upravuje každoročne k 1. júlu, a to buď na základe koeficientu rastu čistých peňažných príjmov na osobu alebo koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zistených Štatistickým úradom SR.
Zvýšenie minimálnej mzdy
22. 6. 2014
Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny uvažuje o zvýšení hranice minimálnej mzdy.
Minimálna mzda by mala byť zvýšená na takú úroveň, aby bol čistý príjem nad hranicou chudoby. Odborári navrhli zvýšenie minimálnej mzdy na sumu 400 eur, mala by byť však splnená podmienka, že pri zvyšovaní minimálnej mzdy by nemala stúpnuť zamestnávateľom aj cena práce.
Návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi neprešiel do druhého čítania
14. 6. 2014
Novela stavala na predpoklade ústretovosti štátu k najstarším členom spoločnosti.
Navrhoval sa zaviesť minimálny dôchodok pre dôchodcov. Ľudia, ktorí boli dôchodkovo poistení aspoň 40 rokov, by mali poberať minimálne 300 eur v prípade jednotlivca alebo 500 eur v prípade dvojice. Novela spočívala v tom, že všetky formy hmotnej núdze, na ktoré majú dôchodcovia nárok už dnes, sa pre nich zhromaždia vo forme minimálneho dôchodku. Hlavným rozdielom oproti dnešnému stavu je, že dôchodcovia by neboli nútení obiehať úrady.