Právna úprava zriadenia záložného práva
5. 2. 2024
Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho práv a nakladania s vecou, ktorá je zálohom.
O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje správca dane vydaním rozhodnutia, teda autoritatívne. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, a to obligatórne. Taktiež platí, že proti tomuto rozhodnutiu správcu dane môže daňový dlžník alebo poddlžník podať odvolanie v špecifickej odvolacej lehote. Správca dane taktiež môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v prípade povolenie odkladu dane alebo jej úhrady v splátkach v danom prípade. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ napríklad daňový dlžník sa stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím V súvislosti so zriaďovaním záložného práva správcom dane je potrebné konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom správcu dane, teda správca dane „môže“ ale „nemusí“ zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v jeho prípade. Predmetom záložného práva môže byť záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem „mzda“ špecifikuje v § 118 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.
K
Slovenské platy rastú
3. 2. 2017
Nedostatok pracovníkov na Slovensku sa odzrkadľuje zvyšovaním miezd.
Slovenské firmy a spoločnosti sa už dlhšiu dobu sťažujú na nedostatok pracovníkov. Personalisti hlásia hlavne nedostatok kvalifikovaných síl, chýbajú už ale aj menej skúsení pracovníci. Chronickým nedostatkom pracovníkov trpí IT sektor. To vytvára tlak na mzdy. Firmy sú tak "nútené" svojim pracovníkom zvyšovať mzdu a ponúkať aj rôzne nefinančné benefity (teambuildingy, večerky, a podobne), aby si pracovníkov udržali, resp. prilákali tých chýbajúcich. Pravdou je, že mzdy na Slovensku rastú, v niektorých odvetviach aj dvojciferným percentuálnym číslom.
zdroj: hnonline.sk
Dôchodcom prilepšia do desiatok eur
1. 2. 2017
Dôchodcov, ktorí odišli na dôchodok ešte pred rokom 2004, chce štát prehodnotiť. Po desiatich rokoch znova prepočíta ich penzie. Týka sa to však len tých solventnejších, ktorým pri výpočte dôchodkov nezohľadnili vyššie zárobky v plnej výške.
Takmer 13-tisíc z nich by malo dostávať dôchodky vyššie o 25,50 eura a pre ďalších 88 400 to bude tiež znamenať určité prilepšenie. Reálne to pocítia na budúci rok. Ako konkrétne proces prebehne, plánuje ministerstvo práce zverejniť v polovici februára. Suma, o ktorú Sociálna poisťovňa zvýši seniorom doterajšiu penziu, sa vo väčšine prípadov odvinie od toho, ako dlho boli dôchodkovo poistení, aké mali zárobky, a tiež od roku, v akom sa im dôchodok priznal. Podľa rezortu práce sa do prehodnocovania zahrnie 101 300 starodôchodcov. Skupine 12 900 seniorov sa pridá k doterajšej penzii pevná suma. „Ide o ľudí, ktorí išli do dôchodku ešte pred 30. septembrom 1988. Chceme ich riešiť sumou 25,50 eura. Sú to tí, čo zarábali viac ako 2 333 korún a ich starobný dôchodok bol priznaný z upraveného priemerného mesačného zárobku, ktorý bol najmenej 2 333 korún,“ upozornil Ivan Švejna, štátny tajomník rezortu práce. Ostatných vyše 80-tisíc penzií treba prepočítať individuálne. „Niekomu sa môže zvýšiť terajší dôchodok o euro, inému aj o 150 eur. Je to veľmi individuálne,“ povedal Švejna. Každý jeden spis sa musí otvárať a znovu prepočítavať. Týka sa to každého, kto dostal prvý výmer dôchodku v čase od 1. októbra 1988 do 31. decembra 2003.
zdroj: hhnonline.sk
Uzatvorenie mzdových listov
29. 1. 2017
Koniec kalendárneho roka a začiatok ďalšieho kalendárneho roka je jedným z tých náročnejších období v mzdovej učtárni.
Okrem spracovania výplat za mesiac december spojených s výpočtom odvodov na zdravotné a sociálne poistenie a daňovej povinnosti, je povinná mzdová učtáreň vykonať aj uzávierku v mzdovej učtárni, ktorej neodmysliteľnou súčasťou je aj ukončenie mzdových listov v mzdovej učtárni.
Kalendárny rok sa považuje súčasne za zdaňovacie obdobie, ktoré je potrebné uzatvoriť a otvoriť nové obdobie so zohľadnením výstupov z predchádzajúceho kalendárneho roka. Povinnosti sa týkajú všetkých zamestnávateľov, ktorí sú platiteľmi dane, t.j. ktorí boli v roku 2016 registrovaní na daňovom úrade a ktorí vyplácali zamestnancom príjmy (peňažné aj nepeňažné) zo závislej činnosti. Povinnosti zamestnávateľa za účelom vedenia mzdových listov vychádzajú zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z.n.p. Daňovníci s príjmami zo závislej činnosti, ako aj zamestnávatelia (ako platitelia týchto príjmov) sa musia daňovo vysporiadať s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím.
Úrok z nadmerného odpočtu DPH
29. 1. 2017
Úrok z nadmerného sa nebude vzťahovať na všetky správcom dane neoprávnene nepriznané nadmerné odpočty.
Uvedený nový inštitút sa bude týkať len tých daňových kontrol, ktoré sa začnú v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo 5 zákona o DPH.
S účinnosťou od 1. 1. 2017 bol zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov doplnený o nové ustanovenie § 79a, ktoré upravuje náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly.
Nadmerný odpočet je výsledný vzťah platiteľa k štátnemu rozpočtu, v daňovom priznaní je uvádzaný v riadku č. 32. Ide o stav, kedy je štát povinný finančné prostriedky poukázať na účet platiteľa, ak si ich nemôže započítať s vlastnou daňovou povinnosťou ďalšieho zdaňovacieho obdobia. Samotné uplatnenie nadmerného odpočtu ešte neznamená, že platiteľ ho dostane na svoj účet bez toho, aby správca dane preveril, či jeho výška je oprávnená.