Právna úprava zriadenia záložného práva
5. 2. 2024
Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho práv a nakladania s vecou, ktorá je zálohom.
O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje správca dane vydaním rozhodnutia, teda autoritatívne. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, a to obligatórne. Taktiež platí, že proti tomuto rozhodnutiu správcu dane môže daňový dlžník alebo poddlžník podať odvolanie v špecifickej odvolacej lehote. Správca dane taktiež môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v prípade povolenie odkladu dane alebo jej úhrady v splátkach v danom prípade. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ napríklad daňový dlžník sa stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím V súvislosti so zriaďovaním záložného práva správcom dane je potrebné konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom správcu dane, teda správca dane „môže“ ale „nemusí“ zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v jeho prípade. Predmetom záložného práva môže byť záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem „mzda“ špecifikuje v § 118 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.
K
Opravné a dodatočné daňové priznanie PO za rok 2017
15. 1. 2018
Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže daňový subjekt podať opravné daňové priznanie.
V takomto prípade správca dane berie do úvahy opravné daňové priznanie a na predtým podané daňové priznanie sa neprihliada. Zákon neobmedzuje počet podaných opravných daňových priznaní, čo znamená, že daňový subjekt môže do lehoty na podanie daňového priznania podať aj viac opravných daňových priznaní. Na vyrubenie dane je rozhodujúce posledné opravné daňové priznanie, pričom na predchádzajúce opravné daňové priznanie sa neprihliada. Na tlačive daňového priznania v záhlaví I. časti je potrebné vyznačiť, že ide o opravné daňové priznanie. Podávanie opravných daňových priznaní upravuje § 16 ods. 1 a 6 daňového poriadku.
Ak daňovník zistí, že jeho daňová povinnosť sa odlišuje od priznanej dane až po termíne na podanie daňového priznania, podáva dodatočné daňové priznanie, a to do konca nasledujúceho mesiaca po tomto zistení. Na tlačive daňového priznania v záhlaví I. časti je potrebné vyznačiť, že ide o dodatočné daňové priznanie. Dodatočné daňové priznanie je daňový subjekt povinný podať aj vtedy, ak zistí, že daňová strata je nižšia ako bola uvedená v priznaní. V II. časti - oddiel Dodatočné daňové priznanie uvedie daňovník deň, kedy došlo k zisteniu skutočnosti, ktorá zakladá povinnosť podať dodatočné priznanie. Podanie dodatočného daňového priznania upravuje § 16 ods. 2 až 6 daňového poriadku.
Sankcie za nepodanie DP PO za rok 2017
12. 1. 2018
Správca dane má povinnosť v súlade s Daňovým poriadkom uložiť daňovníkovi za nepodanie daňového priznania pokutu, ak došlo k porušeniu povinností týkajúcich sa podania daňového priznania za rok 2017.
Pokutu uloží
- ak daňový subjekt (právnická osoba) nepodá daňové priznanie v zákonom ustanovenej lehote alebo v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 1 daňového poriadku, bude mu uložená pokuta od 30 eur do 16 000 eur,
- ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku, správca dane mu uloží pokutu od 60 eur do 32 000 eur.
Ak daňový subjekt daň priznanú v daňovom priznaní nezaplatí v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške, správca dane vyrubí daňovníkovi úrok z omeškania podľa § 156 daňového poriadku. Úrok z omeškania sa vyrubí z dlžnej sumy vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15 %. Úrok z omeškania sa vyrubí za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 daňového poriadku. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Úrok z omeškania sa nevyrubí, ak nepresiahne 5 eur.
Preplatok na dani z daňového priznania PO za rok 2017
12. 1. 2018
Ak na preddavkoch v priebehu zdaňovacieho obdobia bolo zaplatené viac ako je výsledná daňová povinnosť, pričom správca dane nepoužije tento preplatok na úhradu daňovej pohľadávky, na úhradu daňového nedoplatku na dani, na úhradu splatného preddavku, na úhradu exekučných nákladov alebo na žiadosť daňovníka nepreúčtuje daňový preplatok na daňovú pohľadávku alebo nesplatný preddavok na daň, potom tento preplatok vráti.
Preplatok na dani z príjmov za zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie priznania, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku (§ 79 ods. 2 daňového poriadku). Žiadosť o vrátenie preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania, alebo žiadosť o preúčtovanie preplatku nepodlieha správnym poplatkom.
Lehota na podanie daňového priznania PO za rok 2017
10. 1. 2018
Daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ak zákon neustanovuje inak. Zdaňovacím obdobím je kalendárny rok, hospodársky rok alebo iné obdobie uvedené v ZDP.
Za zdaňovacie obdobie roka 2017 je daňovník povinný podať daňové priznanie najneskôr do 31. marca 2018 (3. 4. 2018) a v tejto lehote je povinný daň aj zaplatiť.
Lehota na podanie daňového priznania je zachovaná, ak je v posledný deň lehoty priznanie odovzdané správcovi dane alebo odovzdané na poštovú prepravu prostredníctvom poštového podniku alebo prijaté elektronickými prostriedkami na adresu elektronickej podateľne.