Právna úprava zriadenia záložného práva
5. 2. 2024
Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho práv a nakladania s vecou, ktorá je zálohom.
O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje správca dane vydaním rozhodnutia, teda autoritatívne. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, a to obligatórne. Taktiež platí, že proti tomuto rozhodnutiu správcu dane môže daňový dlžník alebo poddlžník podať odvolanie v špecifickej odvolacej lehote. Správca dane taktiež môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v prípade povolenie odkladu dane alebo jej úhrady v splátkach v danom prípade. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ napríklad daňový dlžník sa stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím V súvislosti so zriaďovaním záložného práva správcom dane je potrebné konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom správcu dane, teda správca dane „môže“ ale „nemusí“ zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v jeho prípade. Predmetom záložného práva môže byť záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem „mzda“ špecifikuje v § 118 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.
K
Poistná daň bude mať jednotnú sadzbu
28. 3. 2018
Ministerstvo financií prehodnotilo výšku sadzieb pri neživotnom poistení. Vyplýva to z materiálu, ktorý rezort financií poslal na posúdenie vplyvov na ministerstvo hospodárstva. Podľa nového návrhu by boli zmluvy neživotného poistenia zaťažené osempercentnou sadzbou. „Je to návrh, o ktorom sa rokuje v rámci rozpočtových konaní, preto je nateraz predčasne hovoriť o finálnej podobe predkladaného zákona,“ reagovalo tlačové oddelenie.
Výnimkou je poistenie zodpovednosti za škodu pri prevádzke motorového vozidla, ktoré je už dnes zaťažené osempercentným odvodom. Ten ide do rozpočtu ministerstva vnútra a je z neho hradený napríklad nákup záchranárskej techniky. V prípade životného poistenia sa už s daňou nepočíta. Nové zaťaženie má platiť už od októbra 2018. Začiatkom roka predložilo ministerstvo financií návrh, v ktorom počítalo s viacerými sadzbami v rozmedzí dvoch až ôsmych percent plus extra daňou za poistenie luxusných plavidiel a lietadiel. Podľa pôvodného návrhu v prípade viacerých sadzieb chcelo ministerstvo vyzbierať 57 miliónov eur ročne. Aktuálne sa v dopadoch vplyvoch na verejné financie spomína necelých 36 miliónov za rok 2019. Za posledný kvartál by to malo byť takmer deväť miliónov eur. Dnes platia poisťovne z neživotného poistenia odvod, tiež vo výške osem percent. Ten je však podľa rezortu financií nesystémovým a neefektívnym opatrením. Navyše spôsobuje nerovnaké zaobchádzanie v závislosti od toho, či zmluvy boli uzatvorené pred rokom 2017 alebo neskôr. Pôvodný zámer bol, aby sa zaťaženie týkalo aj starších zmlúv, to však nie je možné.
Máte v daniach chybu? Môžete to napraviť
28. 3. 2018
Ak ste po podaní priznania zistili, že ste v ňom urobili chybu, dá sa opraviť. V prípade, že ste na pochybenie prišli ešte pred koncom marca, stačí na to opravné priznanie. Ak ste však na chybu prišli až po termíne riadneho priznania, môžete urobiť už len dodatočnú opravu.
. Opravné daňové priznanie – len do konca riadnej lehoty
Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania (koniec marca) môžete podať opravné priznanie. V takom prípade správca dane berie do úvahy len túto opravu a na predtým podané priznanie neprihliada. Zákon neobmedzuje počet opráv, čo znamená, že do lehoty na riadne priznanie môžete podať aj viac opravných priznaní. Na tlačive musíte v záhlaví časti I. vyznačiť, že ide o opravné daňové priznanie.
2. Dodatočné daňové priznanie – kedy ho podať musíte a kedy môžete
Povinnosť podania
Dodatočne opraviť chybu v daniach musíte vtedy, ak zistíte, že: vaša daň má byť vyššia, prípadne nižšia, ako je uvedené v daňovom priznaní, alebo má byť vyššia, ako bola správcom dane vyrubená. Túto dodatočnú opravu musíte urobiť do konca mesiaca, ktorý nasleduje po zistení chyby. V dodatočnom priznaní musíte tiež uviesť obdobie, ktorého sa oprava týka.
Možnosť podania
Dodatočnú opravu v daniach môžete urobiť vtedy, ak daň uvedená v podanom priznaní má byť nižšia, prípadne ak má byť nižšia, ako bola vyrubená, alebo ak daňové priznanie neobsahuje správne údaje, či daňová strata je vyššia, ako bola uvedená v priznaní.
Nezamestnanosť klesla na nové minimum
21. 3. 2018
Nezamestnanosť na Slovenku klesla na nové minimum. Na tlačovej konferencii to oznámil štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš. Miera evidovanej nezamestnanosti sa dostala na hranicu 5,72 percenta, čo predstavuje 158 444 ľudí, ktorí sa uchádzajú o prácu.
Dlhodobo platí, že najvyššia nezamestnanosť je v okrese Rimavská Sobota 18,18 percenta. Protipólom je Trnava, kde sú bez práce iba dve percentá ľudí. Práve Rimavská Sobota je však jedným z okresov, kde čísla klesajú najrýchlejšie, vyhlásil generálny riaditeľ Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Marián Valentovič. Valentovič poukázal na to, že ešte pred dvomi rokmi tu bola miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 27,15 percenta. Úrady práce vo februári evidovali viac ako 78-tisíc voľných pracovných pozícií u zamestnávateľov. Podniky hľadajú pracovníkov hlavne na rôzne robotnícke pozície. Nezamestnanosť sa znižuje v čase pokračujúceho ekonomického rastu, ktorý by mal tento rok zrýchliť nad štyri percentá aj vďaka očakávanému začatiu produkcie v budovanej továrni automobilky Jaguar Land Rover.
Zákonník práce – nové mzdové zvýhodnenia
15. 3. 2018
Novela Zákonníka práce, ktorá prináša zmeny v mzdových zvýhodneniach bola schválená.
V záujme ochrany a zabezpečenia dôstojných pracovných podmienok spĺňajúcich európske štandardy a s prihliadnutím na pozitívne makroekonomické ukazovatele Slovenskej republiky sa upravuje výšku niektorých mzdových zvýhodnení za prácu a zavádza sa nové mzdové zvýhodnenia za prácu v sobotu a v nedeľu. Zároveň novela zákona rieši niektoré čiastkové oblasti, ktorých úpravu si vyžadujú poznatky z praxe s cieľom znížiť administratívnu záťaž zamestnávateľov a spresniť postupy a možnosti riešení nárokov zamestnancov v osobitných prípadoch.