Právna úprava zriadenia záložného práva
5. 2. 2024
Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho práv a nakladania s vecou, ktorá je zálohom.
O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje správca dane vydaním rozhodnutia, teda autoritatívne. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, a to obligatórne. Taktiež platí, že proti tomuto rozhodnutiu správcu dane môže daňový dlžník alebo poddlžník podať odvolanie v špecifickej odvolacej lehote. Správca dane taktiež môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v prípade povolenie odkladu dane alebo jej úhrady v splátkach v danom prípade. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ napríklad daňový dlžník sa stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím V súvislosti so zriaďovaním záložného práva správcom dane je potrebné konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom správcu dane, teda správca dane „môže“ ale „nemusí“ zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v jeho prípade. Predmetom záložného práva môže byť záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem „mzda“ špecifikuje v § 118 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.
K
Pokles DPH na potraviny spôsobí schodok rozpočtu 400 miliónov eur
19. 4. 2019
Predložený návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH), ktorým by sa mala znížiť daň na väčšinu potravín na 10 percent zo súčasných 20 percent, by v prípade schválenia spôsobil prepad príjmov štátneho rozpočtu približne o 400 miliónov eur ročne. Za zníženie DPH na potraviny bojuje šéf parlamentu a SNS Andrej Danko.
Domácnosti by v priemere ušetrili 11 eur mesačne, no väčšiu úsporu by mali domácnosti s najvyšším príjmom. Vyplýva to z analýzy, ktorú zverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). "Zavedenie navrhovaného opatrenia by podľa kvantifikácie rady malo negatívny vplyv na saldo verejnej správy vo výške 0,4 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo znamená 398 miliónov eur v roku 2020, 416 miliónov eur v roku 2021 a 434 miliónov eur v roku 2022," vyčíslili analytici. Dosah navrhovaného opatrenia by bol pre všetky domácnosti pozitívny, avšak nebol by rozdelený rovnomerne. Najviac, vyše 16 eur mesačne, by podľa analytikov ušetrili najbohatšie domácnosti, kým u najchudobnejších by úspora bola najnižšia, a to približne šesť eur. "Objem ušetrenej DPH pre domácnosti s najvyšším príjmom by bol 2,5-krát vyšší v porovnaní s prínosom, ktorý by získali domácnosti s najnižším príjmom," uvádza analýza.
Dankove nižšie dane pre malé firmy ušetria minimum
17. 4. 2019
Slovenská firma, ktorá sa venuje výrobe polotovarov pre obuvnícky priemysel, dosiahla v roku 2017 zisk vo výške 53-tisíc eur. Na daniach odviedla o niečo viac ako 14-tisíc. Ak by prešiel najnovší návrh predsedu SNS Andreja Danka, už o rok by pri rovnakých podmienkach štátu zaplatila o štyritisíc eur menej.
Ako totiž už dávnejšie avizoval šéf parlamentu, chce presadiť zníženie firemnej dane na 15 percent zo súčasných 21 percent. Po poslednej Koaličnej rade upustil od plošného zníženia sadzby. O tom, akú sadzbu si firmy budú uplatňovať, má po novom rozhodnúť ich obrat. „Nebránim sa alternatíve a konsenzu, že rozpätie dane z príjmu právnických osôb bude určené od 15 percent do 20 percent, pričom 15 percent bude pre nízkoobratové spoločnosti, ktoré sú podstatne, nebojím sa povedať, slovenskými,“ povedal Danko.
Minimálne sociálne odvody platí čoraz viac živnostníkov
12. 4. 2019
Najnižšie možné poistné platia štyria z piatich podnikateľov. Počet živnostníkov a ostatných samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO), ktoré platia do Sociálnej poisťovne minimálne odvody, stúpa. Za prvé dva mesiace tohto roka platilo minimálne sociálne odvody 155 tisíc SZČO z celkového počtu 192,5 tisíca povinne poistených SZČO. Najnižšie možné poistné na dôchodkové a nemocenské poistenie tak platia štyria z piatich podnikateľov. "Podiel živnostníkov a ostatných SZČO, ktoré platia minimálne poistné, oproti predchádzajúcim dvom rokom vzrástol," informoval hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder.
Vlani totiž priemerný počet SZČO platiacich povinné odvody z minimálneho vymeriavacieho základu dosiahol 141,5 tisíca, čo predstavovalo 75,15 percenta všetkých platiacich SZČO. "O nárast podielu takto platiacich SZČO ide aj v porovnaní s rokom 2017, kedy ich bolo 133 852, čo predstavovalo 71,95 percenta všetkých platiacich SZČO," dodal hovorca poisťovne. Nárast počtu SZČO platiacich minimálne odvody súvisí aj s výrazným zvýšením paušálnych výdavkov od roku 2017, ktoré sa na platení sociálnych odvodov prejavilo od druhého polroka minulého roka. Výška sociálnych odvodov pre podnikateľov sa totiž nanovo stanovuje podľa základu dane SZČO za predošlý rok vždy k 1. júlu daného roka, resp. 1. októbru daného roka pri odloženom daňovom priznaní. Paušálne výdavky pre SZČO pritom od roku 2017 stúpli z pôvodných 40 na 60 percent z príjmov a maximálna suma paušálnych výdavkov sa zvýšila z 5 040 eur na 20-tisíc eur. Vyššie paušálne výdavky znamenajú nižší základ dane a z toho vypočítaný nižší vymeriavací základ na platenie odvodov. Medzi platiteľov minimálnych sociálnych odvodov sa tak vďaka vyšším paušálnym výdavkom dostali aj tie SZČO, ktorých mesačné platby do Sociálnej poisťovne boli pôvodne na vyššej ako minimálnej sume.
V Česku navrhujú zvýšiť daň z cigariet a liehovín
10. 4. 2019
Cieľom tohto kroku je zvýšiť rozpočtové príjmy o ďalších 7,7 miliardy korún (299,69 milióna eur). Ministerstvo očakáva, že v ďalšom roku 2021 stúpnu vďaka vyššej dani rozpočtové príjmy o viac ako 9,2 miliardy Kč, keďže sa stratí vplyv predzásobenia týmito výrobkami pred nárastom dane.
Ministerstvo tiež navrhlo zvýšiť dane z liehovín o 13 %, a tiež z niektorých hazardných hier. To by malo v roku 2020 posilniť rozpočtové príjmy o 1,3 miliardy Kč. Návrh musí získať podporu parlamentu, aby nadobudol účinnosť. Vláda sa usiluje o zvýšenie príjmov do rozpočtu, aby mala z čoho financovať rast dôchodkov a miezd vo verejnom sektore, keďže hospodárstvo spomaľuje.