Právna úprava zriadenia záložného práva
5. 2. 2024
Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho práv a nakladania s vecou, ktorá je zálohom.
O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje správca dane vydaním rozhodnutia, teda autoritatívne. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, a to obligatórne. Taktiež platí, že proti tomuto rozhodnutiu správcu dane môže daňový dlžník alebo poddlžník podať odvolanie v špecifickej odvolacej lehote. Správca dane taktiež môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v prípade povolenie odkladu dane alebo jej úhrady v splátkach v danom prípade. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ napríklad daňový dlžník sa stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím V súvislosti so zriaďovaním záložného práva správcom dane je potrebné konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom správcu dane, teda správca dane „môže“ ale „nemusí“ zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v jeho prípade. Predmetom záložného práva môže byť záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem „mzda“ špecifikuje v § 118 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.
K
Kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia
28. 11. 2019
Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia bol schválený 18. 10. 2019, ale účinnosť nadobudne až 1. 7. 2020.
Novela zákona upravuje niekoľko okruhov, ktoré možno vymedziť nasledovne:
- mení sa percentuálna miera funkčnej poruchy pri zdravotnom postihnutí – poruchách psychického vývoja detí, pervazívnych vývinových poruchách (napr. autizmus),
- doplní Aspergerov syndróm ako komplexná porucha,
- k duševným poruchám a poruchám správania sa uvedie okrem autizmu aj Aspergerov syndróm,
- vzhľadom na charakteristické rysy pervazívnych vývinových porúch typické pre autizmus sa zaradia aj pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus alebo Aspergerov syndróm) medzi chronické stavy, pri ktorých dochádza k nadmernému opotrebovaniu šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,
- explicitne sa uvedie autizmus a Aspergerov syndóm medzi zdravotné postihnutie na účely priznania parkovacieho preukazu,
- precizuje sa preukazovanie nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla (tzv. „príspevok na benzín“), ktoré fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím využíva na vzdelávacie aktivity v prípade, ak má individuálny študijný plán, a to dokladom školy o individuálnom vzdelávaní a jeho rozsahu,
- priznáva sa peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s opotrebovaním šatstva a bielizne aj fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorým sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba,
- zjednotila sa výška mesačného peňažného príspevku na opatrovanie pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím bez ohľadu na skutočnosť, či sa fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytuje ambulantná forma sociálnej služby,
- spresňuje sa definícia opatrovania na účely priznania peňažného príspevku na opatrovanie,
- vypúšťa sa možnosť zníženia peňažného príspevku na opatrovanie pomernou časťou za dni, počas ktorých bol opatrovaný v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 30 dní.
Poisťovňa viac času na prepočítanie min. dôchodkov nedostane
25. 11. 2019
Sociálna poisťovňa (SP) bude mať viac času na rozhodnutia týkajúce sa zmeny výpočtu dôchodku pre ľudí v druhom dôchodkovom pilieri. Okrem toho sa má posunúť o rok aj zavedenie ročného zúčtovania sociálneho poistenia.
Parlamentný sociálny výbor odobril viaceré pozmeňujúce návrhy poslanca Ľubomíra Vážneho (Smer-SD) k novele zákona o sociálnom poistení z dielne koaličného Mosta-Híd, ktorou sa má zmeniť krátenie dôchodkov pre sporiteľov v druhom pilieri. Vážnemu sa však nepodarilo uspieť s návrhom na predĺženie lehoty dokedy má SP prepočítať ľuďom minimálne dôchodky, pričom vyplatené vo vyššej sume ich majú mať už vo februári budúceho roka.
Poisťovňa viac času na prepočítanie dôchodkov nedostane
21. 11. 2019
Sociálna poisťovňa (SP) bude mať viac času na rozhodnutia týkajúce sa zmeny výpočtu dôchodku pre ľudí v druhom dôchodkovom pilieri. Okrem toho sa má posunúť o rok aj zavedenie ročného zúčtovania sociálneho poistenia.
Parlamentný sociálny výbor odobril viaceré pozmeňujúce návrhy poslanca Ľubomíra Vážneho (Smer-SD) k novele zákona o sociálnom poistení z dielne koaličného Mosta-Híd. Nepodarilo sa mu však uspieť s návrhom na predĺženie lehoty, dokedy má SP prepočítať ľuďom minimálne dôchodky, ako navrhla koaličná SNS. Predseda strany Andrej Danko pritom tento týždeň upozornil ministerstvo práce, že ak nenájde spôsob, ako bude SP minimálne dôchodky vyplácať, bude mať problém s dôverou SNS.
Trináste platy firmy nechcú
18. 11. 2019
Jún a december. Ide o dva mesiace, keď niektorým zamestnancom „pípne“ na účte vyššia výplata než obvykle. Práve vtedy firmy rozdávajú trináste a štrnáste platy. Väčšina podnikov to však nerobí. Aspoň to vyplýva z ankety HN s 20 najväčšími zamestnávateľmi na Slovensku.
Tých nepresvedčila ani novela zákona, ktorou sa od roku 2018 postupne znižuje daňové a odvodové zaťaženie týchto výplat. „Zamestnávatelia ich nevyplácajú pre vysoké náklady, častú zmenu legislatívy a neistý ekonomický vývoj. Ten neprospieva hospodárskemu plánovaniu, keď by si podnikatelia mohli na tieto výdavky vyčleniť dostatočné prostriedky,“ povedal analytik z Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli.