Právna úprava zriadenia záložného práva
5. 2. 2024
Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho práv a nakladania s vecou, ktorá je zálohom.
O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje správca dane vydaním rozhodnutia, teda autoritatívne. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, a to obligatórne. Taktiež platí, že proti tomuto rozhodnutiu správcu dane môže daňový dlžník alebo poddlžník podať odvolanie v špecifickej odvolacej lehote. Správca dane taktiež môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v prípade povolenie odkladu dane alebo jej úhrady v splátkach v danom prípade. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ napríklad daňový dlžník sa stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím V súvislosti so zriaďovaním záložného práva správcom dane je potrebné konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom správcu dane, teda správca dane „môže“ ale „nemusí“ zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v jeho prípade. Predmetom záložného práva môže byť záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem „mzda“ špecifikuje v § 118 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.
K
Podnikatelia sa dožadujú zníženia daní
24. 2. 2009
Podľa podnikateľov je zníženie daní najlepším stimulom pre ekonomiku v čase krízy. V opatreniach, ktoré vláda prijíma v súvislosti s finančnou krízou sa tento stimul zatiaľ neobjavil.
Podnikatelia
ich preto považujú za nesystémové a
nedostatočne účinné. Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS) poukazuje na
zhoršujúce sa podnikateľské prostredie v posledných troch mesiacoch.
Podnikateľom okrem vysokého administratívneho
zaťaženia sťažujú život aj časté zmeny legislatívy, ktoré sú veľakrát
neprehľadné a nezrozumiteľné.
Podnikatelia kritizujú súčasnú súdnu prax,
nedostatočne uplatňovanú rovnosť pred zákonom a nárast korupcie.
Podľa prieskumu PAS naopak zaznamenala nárast
položka stálosť a predvídateľnosť hodnoty výmenného kurzu slovenskej koruny.
Tento rast súvisí so stabilizáciou kurzu pred termínom prechodu na spoločnú
menu. Pozitívne je hodnotená regulácia cezhraničného obchodu.
Zlepšila sa aj kvalita a dostupnosť výrobných
postupov a pracovnej sily.
Daň z príjmov prezident podpísal, DPH zatiaľ nie
24. 2. 2009
Prezident včera podpísal ďalší balíček protikrízových opatrení. Je v ňom aj novela zákona o daniach z príjmov.
Podľa nej sa od začiatku marca tohto roka do konca
budúceho roka zvýši nezdaniteľná časť základu dane z 19,2-násobku životného
minima na jeho 22,5-násobok. Znamená to nárast ročnej nezdaniteľnej sumy z 3
435,27 € na 4 025,70 €. "Milionárska" daň sa začne uplatňovať pri
príjme nad 15 387 eur ročne.
Odvody živnostníkom sa zrejme nezmenia
23. 2. 2009
Aj keď vláda podporuje návrh odpojenia odvodov pre živnostníkov od minimálnej mzdy, samotná výška odvodov by sa oproti súčasnej výške meniť nemala.
Určite nemožno očakávať, že odvody sa naviažu na
nejakú veličinu, ktorá bude dvakrát nižšia ako bola minimálna mzda. Odvody pre
živnostníkov by podľa premiéra mali byť nastavené ako určité percento z
priemernej mzdy. Vychádzať by sa mohlo z tej úrovne priemernej mzdy, ktorá je
stanovená teraz.
Premiér nevylúčil, že predseda parlamentu
zvolá rokovanie Národnej rady SR aj skôr, ako v plánovanom aprílovom termíne.
Bude to závisieť od obsahu opatrení.
Daňové priznania sa podávajú ako doteraz - do konca marca
23. 2. 2009
Daňové riaditeľstvo SR upozorňuje, že daňové priznania k dani z príjmov fyzických a právnických osôb za minulý rok je potrebné podať do konca marca tohto roka. Predĺženie lehoty parlament na svojej februárovej schôdzi odmietol.
Tlačivá daňových priznaní sú k dispozícii na
jednotlivých daňových úradoch a je ich možné stiahnuť aj z webovej stránky
daňového riaditeľstva. Na stránke je možné tlačivo aj priamo vyplniť.
Daňové priznania sú rovnaké ako v
predchádzajúcom roku a vypĺňajú sa ešte v slovenských korunách. Výnimkou je iba
oddiel pomocných výpočtov. Tu daňovník prepočíta výslednú sumu konverzným
kurzom na eurá. Výslednú čiastku uhradí daňovník na účet daňového úradu.
Pri daňovej povinnosti sa zaokrúhľuje
na jeden eurocent nadol, v prípade preplatku sa zaokrúhľuje na jeden eurocent
nahor.
Autorizovaní uživatelia so zaručeným
elektronickým podpisom môžu využiť elektronické podávanie daňových priznaní.
Zaručený elektronický podpis je rovnoprávny s vlastnoručným podpisom a daňový
subjekt pri jeho využití nie je povinný správcovi dane doručovať daňové
písomnosti papierovou formou.
Elektronickú formu je však možné využiť aj bez zaručeného elektronického podpisu, a to na základe
dohody so správcom dane. V takomto pripade je daňový subjekt povinný do piatich
pracovných dní odo dňa elektronického podania dokumentu doručiť v písomnej
forme prvú stranu daňovej písomnosti a písomné vyhlásenie o podaní písomnosti
elektronickou formou.
Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických
osôb je povinný podať daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy za minulý rok presiahli
49 248 Sk (1,635 tis. €). Pri priznávaní dane si môže uplatniť nezdaniteľné
časti základu dane. V prípade ak je základ dane daňovníka za minulý rok rovný
alebo nižší ako 513 000 Sk (17,03 tis. €), nezdaniteľná časť na daňovníka
predstavuje 98 496 korún (3,269 tis. €). Ak je základ dane vyšší ako 513 000 Sk
(17,03 tis. €), nezdaniteľnú časť predstavuje rozdiel medzi sumou 226 746 Sk
(7,527 tis. €) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka. Daňovník si rovnako
môže uplatniť aj nezdaniteľnú časť základu dane na manžela (manželku), či
nezdaniteľnú časť v maximálnej výške 12 000 Sk (398,3 €) v prípade, ak platí
príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové
sporenie a poistné na životné poistenie. Daňovníci majú nárok na uplatnenie
daňového bonusu, ktorého výška za minulý rok je stanovená na 6 822 Sk (226,4
€).