Právna úprava zriadenia záložného práva
5. 2. 2024
Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho práv a nakladania s vecou, ktorá je zálohom.
O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje správca dane vydaním rozhodnutia, teda autoritatívne. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, a to obligatórne. Taktiež platí, že proti tomuto rozhodnutiu správcu dane môže daňový dlžník alebo poddlžník podať odvolanie v špecifickej odvolacej lehote. Správca dane taktiež môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v prípade povolenie odkladu dane alebo jej úhrady v splátkach v danom prípade. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ napríklad daňový dlžník sa stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím V súvislosti so zriaďovaním záložného práva správcom dane je potrebné konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom správcu dane, teda správca dane „môže“ ale „nemusí“ zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v jeho prípade. Predmetom záložného práva môže byť záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem „mzda“ špecifikuje v § 118 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.
K
Podľa SDKÚ čelí druhý pilier zániku
13. 3. 2009
Prijatím novely, ktorá dôchodkovým správcovským spoločnostiam (DSS) výrazne znižuje fixný poplatok za správu majetku v ich fondoch, druhý pilier čelí možnosti zániku. Vyhlásil to na dnešnom stretnutí s novinármi jeden z poslancov NR SR za opozičnú SDKÚ-DS.
Upozornil, že základné nebezpečie je podľa Národnej banky Slovenska v
tom, že tí, ktorí spravujú tie peniaze,
nebudú mať ani na základnú prevádzku. Poslanec
vytkol Vláde SR aj skutočnosť, že príslušná novela prešla len skráteným
legislatívnym procesom.
Apeluje na prezidenta, aby využil
svoje právo a nepodpísal túto novelu, vrátil ju naspäť do parlamentu a otvoril
tak možnosť celospoločenskej diskusie.
Poistenci zmenili poisťovne ale nevrátili preukazy
13. 3. 2009
Vyše 18 000 poistencov svojej pôvodnej zdravotnej poisťovni nevrátilo v tomto roku po prepoistení sa preukaz poistenca. Poistencom za nevrátenie preukazu pritom hrozí pokuta až do výšky 165 €.
Informoval o tom predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Napriek tomu je toto číslo približne päťkrát nižšie ako v minulosti. Najviac
nevrátených preukazov eviduje Zdravotná poisťovňa Dôvera. Nasleduje Všeobecná
zdravotná poisťovňa, Union zdravotná poisťovňa a Spoločná zdravotná poisťovňa.
Najmenej nevrátených preukazov
zaznamenala Apollo zdravotná poisťovňa.
Najvyššia možná sankcia čaká na
tých, ktorí sa prepoisťujú každý rok a pravidelne si neplnia svoje povinnosti,
ako aj na tých, ktorí nezabránia zneužitiu svojho preukazu. Pokutovanie však
nie je vylúčené ani v ostatných
prípadoch. Predseda Úradu sa domnieva,
že množstvo poistencov vráti preukazy ešte v nasledujúcich dňoch. Ak tak urobia, môžu sa sankcii vyhnúť. Úrad to môže zohľadniť. V minulom roku Úrad
pokutoval asi 2 000 poistencov.
Zdravotnú poisťovňu môžu poistenci zmeniť vždy raz do roka, pričom
prihlášku do novej zdravotnej poisťovne musia podať do 30. septembra. Klientom
novej poisťovne sa stávajú vždy k 1. januáru nasledujúceho roka. Preukazy
pôvodnej poisťovne je potrebné vrátiť
do 8. januára. Od začiatku tohto roka zmenilo zdravotnú poisťovňu na Slovensku
178 916 poistencov.
Zástupcovia živnostníkov budú od štátu žiadať nižšie odvody na nemocencké
12. 3. 2009
Zníženie alebo dočasné zrušenie odvodov na nemocenské poistenie pre malých podnikateľov budú žiadať od štátu zástupcovia živnostníkov. Zníženie odvodov by podľa nich pomohlo ľahšie znášať dopady hospodárskej krízy a podporiť podnikanie.
Možné úpravy v nemocenskom poistení
sa podľa ministerstva práce zvažujú. V rámci protikrízových opatrení odobril
parlament zníženie iného povinného odvodu.
Parlament súhlasil s návrhom vlády, aby sa príspevky do tzv. fondu
solidarity znížili od apríla na 2 % zo súčasných 4,75 % vymeriavacieho základu.
Odvody živnostníkom na čas klesnú
11. 3. 2009
O niečo pomalšie by v budúcnosti mali rásť odvody živnostníkov na sociálne a zdravotné poistenie. Výška týchto odvodov sa od budúceho roku už nebude odvíjať od minimálnej ale od priemernej mzdy.
Pomalší rast priemernej mzdy by mal mať priaznivý vplyv aj na výšku odvodov. Novinku včera
schválil parlament v rámci štátnych opatrení na boj proti kríze. Okrem
odpojenia odvodov od minimálnej mzdy
poslanci živnostníkom schválili aj zníženie sadzby odvodov do rezervného
fondu solidarity. Úľava by mala platiť do konca budúceho roka.
Napriek obidvom novinkám minimálne odvody stúpnu na
141,89 €, takže oproti dnešku si živnostníci priplatia približne 2,5 €. Ak by
však nebolo došlo k týmto zmenám rast minimálnych odvodov by bol ešte vyšší.
Nový systém je spravodlivejší aj podľa Slovenského
živnostenského zväzu, ktorý tieto zmeny presadil. Obmedzí totiž politické
vplyvy, pretože o minimálnej mzde a teda nepriamo aj o výške odvodov rozhoduje
vláda. Priemernú mzdu neovplyvní nikto, len reálna situácia v národnom
hospodárstve.