Právna úprava zriadenia záložného práva
5. 2. 2024
Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho práv a nakladania s vecou, ktorá je zálohom.
O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje správca dane vydaním rozhodnutia, teda autoritatívne. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, a to obligatórne. Taktiež platí, že proti tomuto rozhodnutiu správcu dane môže daňový dlžník alebo poddlžník podať odvolanie v špecifickej odvolacej lehote. Správca dane taktiež môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v prípade povolenie odkladu dane alebo jej úhrady v splátkach v danom prípade. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ napríklad daňový dlžník sa stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím V súvislosti so zriaďovaním záložného práva správcom dane je potrebné konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom správcu dane, teda správca dane „môže“ ale „nemusí“ zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v jeho prípade. Predmetom záložného práva môže byť záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem „mzda“ špecifikuje v § 118 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.
K
Dávku v nezamestnanosti berie menej ľudí
25. 11. 2009
V októbri klesol druhý mesiac za sebou počet poberateľov dávky v nezamestnanosti. Túto dávku vyplatila Sociálna poisťovňa vyše 56,3 tisíca osobám, čo oproti septembru predstavuje pokles o 5,4 tisíca ľudí.
Pri porovnaní s októbrom minulého roka však dostalo podporu takmer o 32-tisíc ľudí viac. Počet poberateľov podpory rástol až do septembra tohto roka deväť mesiacov za sebou, a to z vlaňajších novembrových takmer 23,4 tisíca na augustové päťročné maximum 63,5 tisíca.
Zamestnanecká prémia
23. 11. 2009
Maximálnu výšku zamestnaneckej prémie 157,04 € budú môcť využiť tí zamestnanci, ktorí zarábajú od polovice minimálnej mzdy do výšky minimálnej mzdy.
Minimálna mzda sa od januára 2010 zvyšuje o 4,1 % na 307,7 €.
Pre ľudí, ktorých zárobky budú vyššie ako je táto hranica bude zamestnanecká prémia postupne klesať.
Alternatíva voči predĺženiu obdobia preberania podpory
23. 11. 2009
Ministerstvo pôdohospodárstva ponúka ľuďom bez práce možnosť zamestnať sa pri čistení lesa, stavaní plotov, údržbe lesných ciest či starostlivosti o mladé stromčeky. Považuje to zároveň za alternatívu zníženia narastajúcej nezamestnanosti. Takýmto spôsobom by prácu mohlo nájsť asi 2 500 ľudí.
O tom, či nezamestnaní naozaj pôjdu do lesa, rozhodne až vláda. Tento návrh je alternatívou voči návrhu ministerky práce, ktorá chce predĺžiť obdobie poberania dávky v nezamestnanosti zo šiestich na osem mesiacov.
Rezortu financií sa vyššia suma, ktorá je potrebná na predĺženie podpory poberania podpory, veľmi nepáči. Pri takejto legislatívnej zmene hrozí, že štát bude musieť dotovať Sociálnu poisťovňu nad stanovený rámec.
Rezort práce však okrem predĺženia poberania dávok pripravil aj lacnejšiu verziu – zmiernenie podmienok poberania podpory. Mal by mať na ňu nárok každý, kto sa dostane do evidencie nezamestnaných a v posledných troch rokoch platil minimálne dva roky poistenie v nezamestnanosti. Aktuálne platí, že za posledné štyri roky si musel nezamestnaný platiť aspoň tri roky.
Ktorá alternatíva vo vláde prejde bude závisieť od opatrení, ktoré do 23. novembra pripravia ostatné rezorty (hospodárstva, pôdohospodárstva a výstavby). Podľa slov premiéra je možné pokračovať aj v programe zatepľovania obytných domov či v efektívnejšom využívaní biomasy.
Daňové úľavy pre tretí pilier zostanú
23. 10. 2009
Sporenie v treťom pilieri i naďalej bude podliehať daňovým úľavám. Zoškrtanie daňových úľav z tretieho piliera bolo jednou z možností, ako zlepšiť príjmy mestám a obciam, ktoré pre krízu a pokles výberu daní fungujú na hraniciach svojich možností.
Rezort financií takýto návrh nepredloží a samosprávy sa dohodli, že to nebudú žiadať. Od tejto úvahy obe strany upustili. Samosprávy požadujú od štátu dotáciu minimálne na pokrytie nákladov vynaložených na protikrízové opatrenia.
Vláda obciam už tento rok sľúbila transfer 70 miliónov €, ktoré by mali dostať v najbližších týždňoch.