Právna úprava zriadenia záložného práva
5. 2. 2024
Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho práv a nakladania s vecou, ktorá je zálohom.
O zriadení záložného práva na majetok daňového dlžníka rozhoduje správca dane vydaním rozhodnutia, teda autoritatívne. Uvedené rozhodnutie musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, a to obligatórne. Taktiež platí, že proti tomuto rozhodnutiu správcu dane môže daňový dlžník alebo poddlžník podať odvolanie v špecifickej odvolacej lehote. Správca dane taktiež môže zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka v prípade povolenie odkladu dane alebo jej úhrady v splátkach v danom prípade. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie daňového nedoplatku môže správca dane rozhodnúť o zriadení záložného práva k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Pritom pod pojmom „daňový nedoplatok“ je potrebné podľa § 2 písm. f) daňového poriadku rozumieť dlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane, pričom ide o kogentnú právnu úpravu. Podľa § 81 ods. 1 daňového poriadku môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Preto pokiaľ napríklad daňový dlžník sa stane vlastníkom určitej veci, napríklad bytu, v budúcnosti, pretože ho spláca na hypotéku, tak správca dane naň môže zriadiť záložné právo rozhodnutím V súvislosti so zriaďovaním záložného práva správcom dane je potrebné konštatovať, že zriadenie záložného práva na majetok daňového dlžníka je fakultatívnym právnym úkonom správcu dane, teda správca dane „môže“ ale „nemusí“ zriadiť záložné právo na majetok daňového dlžníka, pokiaľ vznikne daňový nedoplatok v jeho prípade. Predmetom záložného práva môže byť záloh - hnuteľná, nehnuteľná vec vo vlastníctve daňového dlžníka, pohľadávka daňového dlžníka, peňažné prostriedky v peňažnom ústave na účte daňového dlžníka, cenné papiere, mzda alebo plat daňového dlžníka podľa pracovného práva. Pojem „nehnuteľná vec“ ustanovuje v § 119 ods. 2 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom ide o pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom, ostatné veci sú hnuteľné. Pojem „mzda“ špecifikuje v § 118 ods. 2 zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, pričom ide o peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty, poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Platové ohodnotenie sa poskytuje pri výkone závislej práce vo verejnom sektore, napríklad v štátnej službe podľa § 124 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého má štátny zamestnanec právo na plat podľa svojho funkčného zaradenia do príslušnej platovej triedy.
K
Na sociálnych dávkach počet ľudí mierne klesá
26. 10. 2012
V hmotnej núdzi počet poberateľov dávok v septembri mierne klesol piaty mesiac po sebe.
Kým ku koncu apríla vyplácali úrady práce a sociálnych vecí tieto dávky 186,1 tis. osobám, od mája do septembra ich počet postupne klesol na 181,7 tisíca.
V medziročnom porovnaní poberalo sociálne dávky na konci minulého mesiaca o 4,9 tis. osôb menej.
Pokles počtu poberateľov zaznamenali úrady práce a sociálnych vecí aj pri dvojiciach s viac ako štyrmi deťmi.
Kým koncom septembra minulého roka išlo o 5,4 tisíc poberateľov, koncom minulého mesiaca vykázali úrady v tejto kategórii o 152 poberateľov menej.
Nový balík dobrovoľného poistenia pribudne od januára
25. 10. 2012
Začiatkom budúceho roka budú mať ľudia možnosť využiť kombináciu dobrovoľného nemocenského a dobrovoľného dôchodkového poistenia.
Je to poistenie pre osoby nad 16 rokov s trvalým alebo prechodným pobytom na Slovensku, ktoré nedostávajú starobný alebo predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a ani nie sú poberateľmi invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku.
Fyzická osoba bude mať možnosť prihlásiť sa súčasne na dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné dôchodkové poistenie od 1. januára 2013.
Poistné na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity bude platiť z ňou určenej sumy vymeriavacieho základu v rozmedzí minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu, čo bude suma od 393 eur do 3 930 eur.
Poistné na dobrovoľné nemocenské a dobrovoľné dôchodkové poistenie bude platiť minimálne vo výške 130,27 eur a maximálnej v sume 1 302,79 eur.
Osoba, ktorá je samostatne zárobkovo činná, má k dispozícii samostatné poistenie v nezamestnanosti a balík dobrovoľného dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti.
Koncesionárske poplatky sa nezrušia
19. 10. 2012
Koncesionárske poplatky sa od 1. januára 2013 nezrušia.
Koncesionárske poplatky budú naďalej 4,64 eura mesačne. Platiteľom koncesií sú fyzické osoby, ktoré sú v evidencii odberateľov elektriny v byte alebo v rodinnom dome. Koncesie platí aj zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov.
Oslobodené od platenia by mali byť osoby, ktoré žijú v domácnosti s ťažko zdravotne postihnutým človekom, ktorá má na adrese odberného miesta trvalé bydlisko. Koncesie by tiež nemali platiť osoby, ktoré sú sami ťažko zdravotne postihnuté, čo však musia oznámiť RTVS. Od povinnosti platiť poplatky by mali byť tiež oslobodení rádiotelevízia, Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky ako aj Rada pre vysielanie a retransmisiu, tiež zariadenia Zboru väzenskej a justičnej stráže, školy a školské zariadenia, nemocnice, liečebne, hospice a domy ošetrovateľskej starostlivosti ako aj zariadenia sociálnych služieb, zariadenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately. Koncesie by nemali platiť osoby, ktoré nie sú občanmi Slovenska a požívajú diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva, ak je zaručená vzájomnosť.
Koľko sa dá ušetriť na sociálnych dávkach
19. 10. 2012
Vláda by mohla na sociálnych dávkach ušetriť až 290 miliónov eur, vyrátal to inštitút INESS v svojej štúdii.
Na porovnanie, zvýšenie odvodových stropov má priniesť štátu o rok 125 miliónov eur, vyššie zdanenie lepšie zarábajúcich ľudí zhruba 50 milionov eur, podobnú sumu majú priniesť vyššie odvody pre živnostníkov.
Prídavky na deti by sa napríklad obmedzili vekom dieťaťa 19 rokov.
Nárok na prídavky by mali iba rodiny s deťmi do príjmovej hranice 2,4násobku životného minima.
Výškou príjmu rodiny by sa limitoval aj nárok na rodičovský príspevok. Ak by sa ušetrilo 30 percent celkových zdrojov vyplácaných na túto dávku, vláda by ušetrila sto miliónov eur.
Ak by sa zrušil príplatok pri narodení dieťaťa, vláda by ušetrila 35 miliónov eur. Ak by sa vyplácal len na prvé dieťa, štát by ušetril minimálne polovicu z tejto sumy.