Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Veci sa pokazia rýchlosťou blesku, náprava trvá večnosť.

Je zdravšie mať vodu v topánkach, ako ležať na ľade v márnici.

Človek musí vždy robiť viac vecí naraz a vždy sa najskôr pustí do takej, ktorá sa potom ukáže byť plne zbytočnou.

Nečakajte, že ľudia budú k vám dobrí preto, že vy ste dobrý. Bolo by to isté, ako očakávať, že býk na vás nezaútočí, lebo ste vegetarián.

Ak svoj omyl nazvete skúsenosťou, bude to znieť oveľa lepšie.

Pokiaľ človek žije, je múdre mať nejaké peniaze v banke. Hlúpe je zomierať s peniazmi v banke.