Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Murphyho zákony a komentáre
Čo je prospešné zdraviu, ešte nemusí byť prospešné životu.
Nešťastie dnes nechodí len po horách, ale aj po cestách.
Vždy sa vyplatí vopred si zistiť, odkiaľ fúka najsilnejší vietor.
(Murphyho zrnká II)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Klamstvo, ktoré sa nedá dokázať, má cenu pravdy.
Nakoniec aj z dobrého jedna človeka rozbolí brucho.
Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.
(Murphyho zákony v bájkach)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Ani tá najlepšia lesť nefunguje naveky.
Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.
Kto sa chce učiť rýchlo, učí sa na vlastných chybách. Kto sa chce učiť bezpečne, učí sa na chybách iných.
(Murphyho zákony v bájkach)
Život treba žiť
Najväčšou kvalitou peňazí je ich kvantita. (Spinoza)
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
(Zrnká úsmevu)