Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude horšie.

Bez ohľadu na to, čo sa pokazí, vždy to na prvý pohľad vyzerá byť v poriadku.

Negatívne predpovede sa splnia do bodky a ihneď. Na splnenie kladných sa stále čaká.

Moc sa dá skôr udržať rozvážnymi ako prísnymi rozhodnutiami.

Nehoda ukáže, či máš skutočného priateľa a či iba meno priateľa.

Never prítomnému šťastiu.

Fantázia je dôležitejšia ako poznanie. (Albert Einstein)

Ľudské myslenie stráca zmysel, keď nemá žiadny určitý cieľ. (Montaigne)

Robiac všetko, môžeš nedsiahnuť nič a nerobiac nič môžeš dosiahnuť všetko. (Stará čínska múdrosť)