Dať sa oklamať raz je nepríjemné, dva razy hlúpe a tri razy až hanebné.

Komu chýba rozvaha doma, málo dokáže so zbraňou v poli.

Na tej istej lúke vôl hľadá trávu, pes zajaca a bocian jaštericu.

Čím je vo väčšom bezpečí ten, kto radí, tým jeho rada za menej stojí.

Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.

Mnohí si trúfajú na viac, ako v skutočnosti dokážu.

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Starý mládenec je muž, ktorý prepásol príležitosť znechuť znechutiť život jednej žene.

Bohatstvo plodí závisť, chudoba zas nenávisť – a teraz si človeče, vyber!

Ľudstvo sa berie príliš vážne, a to je dedičný hriech sveta. Keby sa bol vedel jaskynný smiať, dejiny by boli bývali iné. (Oscar Wilde)