Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Mnohí si trúfajú na viac, ako v skutočnosti dokážu.

Nezáleží na tom, aká je skutočnosť, ale ako sa javí ostatným.

Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.

Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.

Prázdny stôl prináša pocit úľavy a tušenie, že sa blíži katastrofa.

Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.

Nesťažuj si, že máš za šéfa poleno, mohol by si dostať workoholika.

Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.

Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.