Poskytovanie služieb a predaj tovaru na diaľku
31. 3. 2021
V novom ustanovení § 14 zákona o DPH je ustanovená definícia pojmov „predaj tovaru na diaľku na území Európskej únie“ a „predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov“.
Oba tieto spôsoby dodaní tovarov iných, ako sú nové dopravné prostriedky alebo tovar dodaný s inštaláciou alebo montážou, uskutočnených pre nezdaniteľné osoby, respektíve zdaniteľné osoby alebo nezdaniteľné právnické osoby, ktorých nadobudnutia tovaru z iného členského štátu nepredstavujú predmet dane, sa vyznačujú tou skutočnosťou, že odoslanie alebo preprava dodávaných tovarov začína v inom členskom štáte, ako je členský štát usadenia kupujúceho (predaj tovaru na diaľku na území EÚ) alebo v treťom štáte (predaj tovaru na diaľku dovážaného z územia tretích štátov) a že do tohto odoslania alebo prepravy tohto tovaru priamo alebo nepriamo zasahuje zdaniteľná osoba, ktorá je dodávateľom tovaru. Pre tieto spôsoby dodaní tovaru je osobitne určené miesto dodania, ktoré sa odchyľuje od základného pravidla miesta dodania tovaru spojeného s jeho prepravou, upraveného v § 13 ods. 1 písm. a) zákona.
V prípade predaja tovaru na diaľku miestom dodania tovaru je členský štát skončenia odoslania alebo prepravy tovaru, okrem prípadov, kedy je miesto dodania tovaru podľa § 16a v členskom štáte, v ktorom sa začína odoslanie alebo preprava tovaru.
Pri predaji tovaru na diaľku, ktorý je dovážaný z územia tretích štátov, sa miesto dodania určuje v závislosti od skutočnosti, či je členský štát dovozu zhodný s členským štátom skončenia odoslania alebo prepravy. Ak tomu tak nie je, miestom dodania tovaru je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava ku kupujúcemu skončí.
V prípade, že sa tovar predáva na diaľku a dováža sa do toho istého členského štátu, ako je členský štát skončenia odoslania alebo prepravy, miesto dodania tovaru je v tomto členskom štáte len v prípade, že dodávateľ uplatňuje na takéto predaje tovaru osobitnú úpravu podľa § 68c. Ak dodávateľ na takéto dodania osobitnú úpravu nepoužije, miesto dodania sa určí podľa základného pravidla upraveného v § 13 ods. 1 písm. a) zákona a daň sa vyberie výlučne pri dovoze tovaru.
Z uplatňovania osobitného miesta dodania tovaru boli vylúčené tie tovary, na ktoré sa uplatňuje osobitná úprava podľa § 66 zákona, keďže v tomto prípade je mechanizmus uplatňovania DPH úplne odlišný.
Predaje tovaru na diaľku sú v značnom rozsahu uskutočňované využitím elektronických rozhraní, ktoré tieto dodania uľahčujú, pričom zdaniteľná osoba, ktorá prevádzkuje uvedené rozhrania, sa v niektorých prípadoch môže považovať v súlade s navrhovaným § 8 ods. 7 za osobu, ktorá tieto tovary od dodávateľa prijala a sama ich kupujúcemu dodala. Práve pre tieto prípady na účely jednoznačného určenia je od 1. 7. 2021 ustanovené pravidlo, ktoré z týchto dvoch po sebe idúcich dodaní toho istého tovaru, ktorý je ale predmetom len jediného odoslania alebo prepravy z iného štátu, ako je členský štát kupujúceho, je dodaním tovaru spojeným s odoslaním alebo prepravou ustanovenému kupujúcemu. Dodanie, ktorému sa odoslanie alebo preprava tovaru priradí, tak bude spĺňať podmienku pre predaj tovaru na diaľku.
K
Veľké zmeny v zákone o dani z príjmov
16. 11. 2014
Zmeny v zákone o dani z príjmov nadobúdajú účinnosť 1. 12. 2014 a 1. januára 2015.
Ide o rozsiahlu novelu zákona, ktorej zámerom je pokračovať v konsolidácii a trvalej udržateľnosti verejných financií a v koncepčnom a systematickom boji proti daňovým podvodom. K najdôležitejším zmenám dochádza v odpisovaní hmotného majetku, pri limitovaní vstupnej ceny osobných automobilov hranicou 48 000 €, v redukcii možnosti použitia zrýchlenej metódy odpisovania. Taktiež dochádza k zrušeniu lízingového spôsobu odpisovania u hmotného majetku obstarávaného formou finančného prenájmu, k zavedeniu pravidiel nízkej kapitalizácie na prepojené obchodné spoločnosti (tuzemské aj zahraničné), k transferovému oceňovaniu aj na tuzemské vzájomne prepojené osoby. Zamestnávateľ bude mať možnosť nepeňažné plnenie zdaniť rovnako, ako poskytnuté peňažné plnenie, ako keby zamestnancovi sumu nepeňažného plnenia zamestnávateľ vyplatil zamestnancovi v čistom. Dochádza aj k vyňatiu náhrady nemajetkovej ujmy vyplácanej na základe Občianskeho zákonníka z príjmov oslobodených od dane a zdanenie tejto náhrady, ako ostatného príjmu fyzickej osoby, k zavedeniu zrážkovej dane u farmaceutických spoločností z peňažných plnení poskytovaných lekárom a samozdanenie lekárov z darov a iných nepeňažných plnení prijatých od farmaceutických spoločností. Dochádza aj k zjednodušeniu výpočtu a spôsobu platenia preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb a u fyzických osôb – nepodnikateľov sa umožňuje do výdavkov na obstaranie majetku započítať aj úroky z hypotekárneho úveru a stavebného úveru do výdavkov na obstaranie nehnuteľnosti a úhradu za prevod členského práva v bytovom družstve, k zadefinovaniu primeranosti daňových výdavkov, ak obstarávaný majetok a služby sú súčasne využívané aj na osobnú spotrebu podnikateľov, spoločníkov obchodných spoločností a zamestnancov. V tomto prípade je možné do daňových výdavkov zahrnúť najviac 80 % z vynaložených výdavkov. Novelou zákona dochádza k podpore podnikateľských subjektov rozvíjajúcich vlastný výskum a vývoj v podobe tzv. superodpočtu nákladov na výskum a vývoj zo základu dane.
Zmeny Zákonníka práce od januára 2015
16. 11. 2014
Zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti mení aj Zákonník práce.
Dňa 16. 10. 2014 bol v NR SR schválený zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti. Zmeny nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015. V Zákonníku práce sa zakazuje diskriminácia v pracovných vzťahoch z dôvodu oznámenia protispoločenskej činnosti. Na základe zmien nesmie byť nikto na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný, ani inak postihovaný, nielen za podanie sťažnosti, žaloby alebo návrhu na začatie trestného stíhania na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa, ale ani za iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti. Do zákona sa dopĺňa povinné oboznamovanie zamestnanca pri nástupe do zamestnania s vnútorným predpisom, ktorý uvedené upravuje. Pri neplatnom skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, pričom súd môže náhradu mzdy znížiť, prípadne ju vôbec nepriznať a taktiež je výška náhrady mzdy limitovaná 36 mesiacmi. Ak k neplatnému skončeniu pracovného pomeru dôjde voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti napriek tomu, že sa mu poskytuje ochrana, zamestnávateľ mu bude musieť vždy poskytnúť plnú náhradu mzdy za celý čas. Taktiež sa do zákona dopĺňa, že zamestnanec neporuší povinnosť mlčanlivosti o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, ak na základe týchto skutočností oznámi protispoločenskú činnosť.
Inšpekcia práce od januára 2015 po novom
16. 11. 2014
Od januára sa rozširuje rozsah inšpekcie práce o dozor nad dodržiavaním vnútorného systému preverovania podnetov.
Ak pôjde o ochranu oznamovateľa, ktorý bude zamestnancom niektorého inšpektorátu práce, z dôvodu zamedzenia zaujatosti bude rozhodovať o súhlase iný inšpektorát práce určený ich spoločným nadriadeným orgánom – Národným inšpektorátom práce. Taktiež dochádza k zmenám, ktoré súvisia s ukladaním pokút a rozšírením pôsobnosti inšpektorátu práce aj o rozhodovanie o súhlase s pracovnoprávnym úkonom voči oznamovateľovi protispoločenskej činnosti.
Zákon o sociálnom poistení po zmenách od januára 2015
16. 11. 2014
Cieľom novely zákona o sociálnom poistení je zámer vlády Slovenskej republiky na zlepšení finančného postavenia pracujúcich študentov.
Novelou zákona sa zvyšuje hranica príjmu na 200 eur z dohody o brigádnickej práci študentov, z ktorej študent nie je povinne dôchodkovo poistený, taktiež dochádza k zmenám pri vekovej diferenciácií študentov, ktorá podľa platnej právnej úpravy vplývala na hranicu príjmu z dohody o brigádnickej práci študentov, z ktorej študent nie je povinne dôchodkovo poistený.