Ťažko môže byť šťastný ten, kto už chodí po tejto zemi.

Ľudská rasa doteraz nikdy nevyriešila žiaden z jej problémov - iba ich prežila.

Ľudia uveria čomukoľvek, čo sa povie šeptom.

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Všetky počítače vedie čakať tou istou rýchlosťou.

Kedykoľvek sa treba vyhovoriť, vyhovorte sa na počítač.

Kto verí tomu, čo počuje, je šťastný. Kto pochybuje, je múdry.