Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Rovnako veľkou chybou je veriť všetkým, ako neveriť nikomu. (Montesquieu)

Tolerancia nie je to isté, čo ľahostajnosť. Je to presvedčenie, že aj druhý môže mať pravdu. (Menzel)

Kto stratil trpezlivosť, stratil sebaovládanie sa chová sa ako včela, ktorá síce uštipne, ale sama pritom zahynie. (Bacon)

Múdreho fajka inšpiruje a hlupákovi nahrádza cumlík.

Z času na čas sa človek potkne o pravdu, ale najčastejšie vstane a ide bez obzretia ďalej.

Ak vidíte niekoho od pľúc nadávať, určite ide o jehodného z dlhého radu obdivovateľov Murphyho zákonov, ktorý si overil platnosť zákona: Ak sa niečo môže pokaziť, tak sa to pokazí.