Pomoc v hmotnej núdzi - zmeny
4. 3. 2019
Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť príjem vlastnou prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku, uplatnením nárokov.
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014. Tento zákon upravuje aj právne vzťahy pri poskytovaní osobitného príspevku, jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Ostatná novela zákona bola schválená 30. 1. 2019 a nadobúda účinnosť 1. 4. 2019.
Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok poskytujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a sú financované zo štátneho rozpočtu.
Jednorazovú dávku v hmotnej núdzi poskytujú obecné a mestské úrady a financujú sa z rozpočtu miest a obcí. Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok sa neposkytujú do cudziny.
K základným cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov patrí zvýšenie súm pomoci v hmotnej núdzi (dávky, aktivačného príspevku, ochranného príspevku a príspevku na nezaopatrené dieťa) s prihliadnutím na skutočnosť, že k ich úprave resp. zvýšeniu nedošlo už niekoľko rokov a na možnosti štátneho rozpočtu.
Z veľkého objemu nadčasov na skrátené zmeny
22. 1. 2009
V minulosti mali firmy a ich zamestnanci časté problémy s veľkým objemom nadčasov. Teraz ich trápi opačná situácia. Nižší počet zákaziek a finančná kríza ich totiž núti sedieť doma a zmieriť sa s nižšou mzdou.
Podobná situácia postihla aj zamestnancov žilinskej Kie a bratislavského
Volkswagenu. Obmedzenie pracovného času sa podpíše aj pod výplaty.
V Česku reagujú firmy na pokles záujmu o svoje výrobky
štvordňovým pracovným týždňom, no aj tak nedokázali zabrániť prepúšťaniu. Od
októbra sa na slovenských úradoch práce prihlásilo takmer tritisíc ľudí, ktorí
prišli o prácu u susedov.
Eurá si skontrolujte hmatom aj zrakom
21. 1. 2009
Aj hmatom, naklonením a pohľadom sa dá presvedčiť o pravosti bankovky. Okrem toho bankovky obsahujú ochranné prvky, ktoré sú viditeľné pod ultrafialovým svetlom (vlákna a farba).
Keďže lupu či ultrafialovú lampu ľudia
so sebou bežne nenosia, treba sa spoľahnúť na hmat a zrak.
Hmatom sa dá overiť reliéfna tlač - pravé bankovky sú
na dotyk ľahko rozoznateľné. Bankový papier je tuhý a pevný, nie je mäkký ani
voskový.
Text, číselné hodnoty a hlavný motív na lícnej strane
bankoviek sú vytlačené špeciálnou vystupujúcou tlačou. Prvky sú rozoznateľné ak
sa po bankovke jemne prejde prstom alebo nechtom. Bankovky v hodnote 200 € a
500 € obsahujú tiež hmatové značky pre zrakovo postihnutých.
Pohľadom na bankovku proti svetlu sa objaví vodoznak,
ochranný prúžok a sútlačová značka. Na pravých bankovkách sú tieto tri prvky viditeľné
z rubovej i z lícnej strany.
Ak bankovku otočíme proti zdroju svetla, značky vytlačené v
rohu na oboch stranách bankovky sa spoja a vytvoria číslo jej nominálnej
hodnoty.
Použitím rôznej hrúbky papiera vzniká vodoznak. Je viditeľný
proti svetlu. Pri položení bankovky na tmavý povrch, svetlé časti vodoznaku
stmavnú. Efekt stmavnutia je najzreteľnejší vo vodoznaku, ktorý zobrazuje
nominálnu hodnotu bankovky.
Do bankového papiera je zabudovaný ochranný prúžok. Pri
pohľade proti svetlu vidno prúžok ako tmavú čiaru obsahujúcu drobný text (slovo
"EURO" a nominálnu hodnotu bankovky).
Pri podržaní bankovky proti svetlu je v holograme vidieť
perforácie, ktoré tvoria znak € a drobné číslice predstavujúce nominálnu
hodnotu bankovky.
Naklonením bankovky a zmenou uhla dopadu svetla je
vidieť na lícnej strane premenlivý obraz hologramu, na rubovej strane zasa
zlatistý pruh alebo opticky premenlivú farbu.
Povinné dovolenky vedú k šetreniu
20. 1. 2009
Aj keď Slovensko očakáva aj v budúcom roku mierny rast, Európska únia je v recesii. A keď sa nedarí jej, nedarí sa ani nám, pretože nemá kto kupovať naše výrobky.
To
znamená horšie hospodárenie podnikov a pomalší rast platov ich zamestnancov.
Nižšie platy znamenajú, že klesá domáca spotreba. Pomôcť jej rastu môžu infraštruktúrne projekty, ktoré sú určené napríklad stavebným firmám.
Automobilkám sa na národnej úrovni pomáha ťažšie, keďže štát nemôže kúpiť každý
VW Touareg či Kia Cee´d, ktoré sa neumiestnia v zahraničí. Domácej spotrebe
nepriala ani vyše dvoch týždňov
trvajúca plynová kríza, pretože ľudia sediaci doma na povinných dovolenkách
tiež radšej šetria ako míňajú. Zostáva len čakať, či sa vedenia automobiliek
rozhodnú presúvať výrobu z Nemecka či Francúzska tam, kde sa vyrába lacnejšie,
napríklad na Slovensko. To by sa stalo v prípade, ak by do trhových zákonitostí
nik zvonku nezasahoval. Dá sa však očakávať, že odbory a protekcionistické
opatrenia vlád sa postarajú, aby k ničomu takému nedošlo. Hnevať sa nemôžeme.
Ani pochybovať o tom, že ak by naša vláda na to mala, tak si tie pracovné
miesta tiež kúpi.
Poisťovňa Dôvera žaluje Slovensko
20. 1. 2009
Holandský akcionár zdravotnej poisťovne zažaloval Slovensko za obmedzenie zisku zdravotným poisťovniam. Holandská spoločnosť HICEE žiada za zmarenie investície odškodné približne pol miliardy eur.
Poisťovňa Dôvera patrí
do finančnej skupiny Penta. Štát odmietol výzvu na dohodu o mimosúdnom
vyrovnaní. Podľa zákona, ktorý bol prijatý v roku 2007, musia poisťovne použiť
zisk opäť na zdravotnú starostlivosť.
Zatiaľ nie je jasné, kto bude v spore arbitrom ani to, v
ktorej krajine bude spor prebiehať. Právne kroky proti Slovensku v minulosti
ohlásil aj akcionár súkromnej poisťovne Union, spoločnosť Eureko. Poisťovna
Apollo sa o arbitráž usilovať nebude a Európska zdravotná poisťovňa minulý rok
ohlásila svoj zánik. Okrem súkromných zdravotných poisťovní na Slovensku
pôsobia aj dve štátom ovládané zdravotné poisťovne.