Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Ak pomôžeš priateľovi, ktorý je v núdzi, spomenie si na teba, keď bude opäť v núdzi.

Ak lekár určí diagnózu, to ešte neznamená, že ju vie aj liečiť.

Nech sa stane čokoľvek, tvár sa tak, ako by to bolo tvojím úmyslom.

Kôň je zrodený na behanie, vôl na oranie, pes na stopovanie zveri, človek je zrodený na dve veci – myslenie a konanie, akoby bol akýmsi smrteľným bohom. (Cicero)

Každý má poznať svoje možnosti a rešpektovať ich vo veľkých i malých veciach. (Iuvenalis)

Pre človeka neexistuje nič, čo by sa nedalo premôcť húževnatou činnosťou a svedomitou starostlivosťou. (Seneca)

Otec krúti hlavou nad synovým vysvedčením. Syn hovorí s účasťou: „Čo si myslíš, otecko? Na vine sú dedičné vlastnosti, alebo zlý vplyv okolia?“

Neschopný advokát môže zdržať prípad aj šesť rokov. Schopný aj dlhšie.

Na skúškach sa profesor pýta študenta práva: „Má manžel právo otvoriť list svojej manželke?“ „Právo má, ale nemá na to odvahu!“