Na počiatku bola chvíľková nepozornosť a ona bola odrazu bola odrazu v tom.

Chyba je matkou, otcom, synom i dcérou pokroku.

Na počiatku som bol Nič, ale teraz som poslancom!

To, že je dnes najhoršie, ešte nezaručuje, že zajtra nebude ešte horšie. Dokonca je to skoro isté.

Človek sa dostane len na chvíľočku na výslnie slávy a do konca života má z toho pripečený mozog.

Na čo človek siahne, to pokazí. A to, na čo nedosiahne, sa zo strachu pred človekom pokazí samo.

Na tuctového človeka platia tuctové metódy.

Ak lieky proti chorobe nezaberajú, najjednoduchšie je zmeniť chorobu.

Ak lekár určí diagnózu, to ešte neznamená, že ju vie aj liečiť.

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.