Rozvoj vedy sa dá zmerať podľa toho, akým tempom sa hromadia výnimky zo zákonov, platných už predtým.

Hranice možností sa dajú vyskúšať len tak, že sa cez ne prehupnemu do nezmyselnosti.

Vedomosti zakladajúce sa na vonkajších dôkazoch sú nespoľahlivé.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Keď je dobre, nerozoznáte príslušníka jedného národa od druhého. Až keď je zle, poznáte Slováka podľa nadávania, Čecha podľa frflania, Nemca podľa disciplíny a Žida podľa toho, že mu nikdy nie je zle, vie sa totiž vynájsť v každej situácii.

Byť chudobným nie je žiadna hanba, ale to je jediná pozitívna vec, ktorá sa dá o tom povedať. (Židovské príslovie)

Zákon vidí nahnevaného, ale nahnevaný človek nevidí zákon.

Múdry človek netvrdí nič, čo by nevedel dokázať.

Nehoda ukáže, či máš skutočného priateľa a či iba meno priateľa.

Nič tak neškodí zdraviu, ako hlúpe nápady.

Prvý na rade je vždy ten, kto vytřča z radu.

Keď nemáš nič, zle je, keď máš priveľa, je ešte horšie.