Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
(Zrnká úsmevu)
Ako bojovať s klebetou
Ohňom a mečom ničia nepriateľa barbari. V civilizovanej spoločnosti na to stačí jedovatý jazyk.
V boji s klebetou sa nedá zvíťaziť, nanajvýš prežiť.
Väčšina ľudí si zaslúži povesť, ktorú majú.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Všeobecné ustanovenia
Matka príroda je macocha.
Proti tým, čom vám chcú dobre, niet ochrany.
Nevŕtajte do vecí – pokazia sa aj samy!
(Murphyho zákonník)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Vždy, keď už poznáte odpovede na všetky otázky, vymenia otázky.
Vždy treba počítať s tým, že raz príde deň, keď dva plus dva nebude štyri.
Škrípajúce koleso nie vždy namažú. Niekedy ho jednoducho vymenia.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Svetlá budúcnosť
Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“
„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
(Myšlienky bez cla)