Murphy radí
Nevytesané pravdy - I. večer
Čas potrebný na uvedenie vecí do pôvodného stavu je nepriamo úmerný času, potrebnému na jej poškodenie.
Hmota sa ničí priamoúmerne k svojej hodnote. Preto sa zničí vždy to, čo je pre vás najcennejšie.
Existenia života na tejto planéte je podmienená dostatočným výskytom dvoch základných vecí: vodíka a ľudskej hlúposti.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Politika a politici
Vláda má tendenciu sa rozrastať bez ohľadu na to, či národný dôchodok rastie, alebo klesá.
Kým zasadá vláda, nikto si nemôže byť celkom istý životom ani majetkom.
V politike ide väčšinou o voľbu medzi dvoma omylmi. V tých ostatných prípadoch je na výber ešte aj tretí omyl.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Jediný spôsob, ako dosiahnuť, aby vás šéf počúval, je začať hovoriť klebety o jeho žene.
Hriešnika možno priviesť k viere, ale hlupák zostane hlupákom navždy.
Hlavná zásada: Neriskovať, nehýbať vecami – každá zmena nesie v sebe riziko.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Veda a omyly
Neúspešný experiment je veľmi užitočný - vždy môže poslúžiť ako odstrašujúci príklad.
Učte sa z omylov iných. Nebudete žiť dosť dlho na to, aby ste sa stihli naučiť všetko len z vlastných omylov.
Skúsenosť je to, čo vám pomôže rozpoznať chybu, keď ju znovu urobíte.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Dobrá rada stojí groš
Dobrá rada stojí groš. Dve dobré rady stoja za dva groše. A tri dobré rady? Za figu borovú.
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
Ortodoxní veriaci nachytali nového rabína, ako sa na ulici rozpráva s krásnym mladých dievčaťom: - Takého rabína, čo má pletky s dievčatami, tu nepotrebujeme! – hovoria mu pobúrene. – Ale priatelia, - tíši ich rabín. – Je predsa lepšie rozprávať sa s dievčaťom a myslieť na Všemohúceho, ako modliť sa k Všemohúcemu a myslieť pritom na dievča!
(Zrnká úsmevu)