Poistné na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce
8. 8. 2022
Odvodová odpočítateľná položka sa pri platbe poistného uplatní tak, že príjem plynúci z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, konkrétne vymeriavací základ na platenie poistného na starobné poistenie (SP) a poistného na poistenie v nezamestnanosti (PvN) sa v súlade s ust. § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zníži o odvodovú odpočítateľnú položku.
Ak vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce je za kalendárny mesiac nižší ako výška odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci, odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci je vo výške tohto vymeriavacieho základu.
Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a poistného na garančné poistenie sa neznižuje, t.j. predstavuje vymeriavací základ zamestnanca neznížený o odvodovú odpočítateľnú položku pri sezónnej práci. V praxi môžu nastať nasledovné situácie:
• Ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce zamestnanec dosiahne mesačný príjem v sume rovnej alebo nižšej ako je odvodová odpočítateľná položka, nebude zamestnanec a ani jeho zamestnávateľ platiť poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti. Zamestnanec a jeho zamestnávateľ budú z tohto príjmu platiť poistné na nemocenské poistenie a poistné na invalidné poistenie a zamestnávateľ aj poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.
• Ak z dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce dosiahne zamestnanec mesačný príjem v sume vyššej, ako je odvodová odpočítateľná položka (50 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov), poistné na starobné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti, bude platiť zamestnanec, ale aj jeho zamestnávateľ, len zo sumy rozdielu medzi dosiahnutým mesačným príjmom a odvodovou odpočítateľnou položkou.
Vzhľadom na to, že poistenec má v tomto prípade výnimku z platenia poistného na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti v podobe odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci, sa obdobia poistenia počas ktorých nebude platiť poistné, nebudú hodnotiť na nárok na predčasný starobný dôchodok, starobný dôchodok a súvisiace pozostalostné dôchodky a na dávku v nezamestnanosti, t.j. za tieto obdobia poistenia nebude mať poistenec, resp. jeho pozostalí nárok na uvedené dávky. Uvedené bude mať dopad aj na zápis na evidenčný list dôchodkového poistenia.
Zamestnanec, ktorý bude vykonávať pracovnú činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce bude nemocensky poistený, takže sa bude považovať za zamestnanca aj na účely poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.
K
Reforma daňovej a colnej správy
2. 7. 2009
Reforma daňovej a colnej správy začína mať reálnejšiu podobu. Cieľom reformy je zjednotiť výber daní, cla a poistných odvodov.
Ministerstvo financií SR pripravilo nové návrhy dvoch
zákonov, ktoré upravujú pôsobnosť daňových orgánov ako aj samotnú správu daní.
Zákony rezort predložil do pripomienkového konania. Účinnosť by mali nadobudnúť
od začiatku roka 2012.
V prvej fáze by sa mala uskutočniť reforma
daňovej správy a vypracovanie príslušnej legislatívy. Daňová a colná správa by
sa mala zlúčiť až následne.
Harmonogram stanovuje, že by sa to malo
podariť k začiatku roka 2013. V návrhu nového zákona o daňových orgánoch
napríklad MF navrhuje zrušiť pracoviská
daňového riaditeľstva a zriadiť osem daňových úradov v sídle kraja a daňový
úrad pre vybrané daňové subjekty s celoslovenskou pôsobnosťou. Zrušeníe pracovísk daňového riaditeľstva by malo
viesť k zrýchleniu riadiacich a
rozhodovacích procesov a k efektívnejšiemu prenosu informácií priamo od centra
k výkonu správy daní.
V súvislosti s plánovaným zjednotením výberu daní, ciel a odvodov MF SR
pripravilo aj návrh zákona o správe daní.
Cieľom návrhu je zabezpečiť efektívnejšie fungovanie daňovej správy a
zvýšiť mieru priamočiarosti procesov. Zákon by mal pomôcť odstrániť nejednoznačné
a neurčité pojmy a hlavne zabezpečiť rýchlejšiu komunikáciu so správcom dane,
prípadne znížiť potrebu osobnej komunikácie daňovníka s daňovým úradom.
Zákon uprednostňuje elektronické doručovanie
dokumentov, ak sú splnené základné podmienky elektronického doručovania a tiež
umožňuje, aby niektoré podania daňovníkov vybavil ktorýkoľvek vecne príslušný
správca dane.
Pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorá je stanovená na začiatok roku 2012, bude
však potrebné ešte novelizovať jednotlivé daňové zákony.
Reforma je rozvrhnutá na dve fázy UNITAS I a
UNITAS II.
Zdravotné poistenie po ukončení štúdia
1. 7. 2009
Po ukončení štúdia môže dôjsť k niekoľkým situáciám. Podmienky platenia poistného na zdravotné poistenie budú vždy iné. V niektorých prípadoch poistenie platí štát, v iných nie.
Študent sa stane zamestnancom. Vznik pracovného pomeru oznámi zdravotnej poisťovni jeho
zamestnávateľ, ktorý za neho platí aj poistné na zdravotné poistenie.
Povinnosťou študenta však je oznámiť ukončenie štúdia.
Študent sa stane samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO). Napr. na základe živnostenského listu,
koncesnej listiny, alebo má na vykonávanie činnosti oprávnenie podľa osobitných
predpisov, napríklad vykonáva umeleckú alebo inú tvorivú činnosť podľa
autorského zákona a pod. Túto skutočnosť
je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni
a musí si začať platiť preddavky na poistné sám v povinnej minimálnej sume.
Vznik živnostenského oprávnenia zdravotnej poisťovni oznamuje aj živnostenský
úrad.
Šudent sa po ukončení štúdia na
úrade práce zaeviduje ako uchádzač o zamestnanie. Je povinný túto skutočnosť oznámiť zdravotnej poisťovni.
Platiteľom poistného za uchádzača o zamestnanie je štát.
Študent sa stane tzv. dobrovoľne nezamestnanou osobou. T. j. nie je zamestnancom, nie je SZČO, nie
je poistencom štátu z iného dôvodu, nie je poistený v cudzine, nie je dlhodobo
v cudzine. Má povinnosť poistné si platiť sám a oznámiť to zdravotnej poisťovni.
Študent sa zamestná u zamestnávateľa v cudzine. Túto skutočnosť je
povinný oznámiť zdravotnej poisťovni. Poistné na zdravotné poistenie na Slovensku
však nemá povinnosť platiť.
Študent odchádza na dlhodobý pobyt (viac ako 6 mesiacov) do cudziny. Môže
to byť z dôvodu cestovania, či iného ďalšieho štúdia. Aj túto skutočnosť je
povinný oznámiť zdravotnej poisťovni. Poistné na zdravotné poistenie nie je
povinný platiť v prípade, že je súčasne zdravotne poistený v cudzine alebo má
poistenie liečebných nákladov v zahraničí uzatvorené v komerčnej poisťovni na
Slovensku.
Študent bude po ukončení strednej školy pokračovať v štúdiu na vysokej
škole. Študentom je aj počas prázdnin a až do zápisu na vysokú školu
poistné za neho platí štát. Platiteľom poistného je štát aj v prípade, že
študent ukončil prvostupňové štúdium na vysokej škole a pokračuje v
druhostupňovom štúdiu.
Ak študent štúdium preruší, nie je už poistencom štátu. Túto skutočnosť musí
oznámiť zdravotnej poisťovni. Musí si tiež platiť preddavky na poistné ako
samoplatiteľ v povinnej minimálnej sume, ak nie je zamestnancom, samostatne
zárobkovo činnou osobou alebo nie je poistencom štátu z iného dôvodu.
Daňová správa preukázala nezákonné rozdiely za milióny eur
1. 7. 2009
Za prvých päť mesiacov tohto roka vykonali daňové orgány vyše osemtisíc kontrol a viac ako ako 15 tisíc miestnych zisťovaní. V rámci nich zistili a preukázali nezákonné rozdiely za takmer 220,5 mil. eur.
Kontroly daňových orgánov boli
zamerané na zisťovanie základu dane, prípadne iných skutočností,
rozhodujúcich pre správne určenie dane.
V tejto súvislosti si daňoví kontrolóri overujú aj autenticitu účtovných
dokladov, predložených daňovými subjektmi. Na základe vykonaných úkonov -
preverenia účtovnej agendy, overenia dodávateľsko - odberateľských vzťahov a
svedeckých výpovedí v prípade podozrenia z páchania daňovej trestnej činnosti
podávajú orgánom činným v trestnom konaní oznámenie o tomto podozrení.
Na dožiadanie policajných orgánov poskytujú získané a spracované informácie
o relevantných skutočnostiach aj v ďalších prípadoch.
Povinnosti študenta po skončení školy a dávka v nezamestnanosti
1. 7. 2009
Skončili ste vysokú alebo strednú školu? Viete, aké máte povinnosti k jednotlivým úradom? Viete dokedy za vás platí poistenie štát? Musíte sa hlásiť na úrade práce, ak ste si po škole nenašli zamestnanie? Musíte niekomu nahlásiť, že budete brigádovať?
Povinnosti študenta po skončení strednej školy
1. Stredoškolákom končí školský rok 31.
augusta. Zdravotné poistenie dovtedy za nich platí štát.
2. Ak si po skončení školy nenájdu
zamestnanie, môžu podať žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o
zamestnanie v mieste svojho bydliska. Nie je to však zákonná povinnosť. V
prípade, ak absolvent podá žiadosť o zaradenie do evidencie do 7 dní od
ukončenia štúdia, do evidencie bude
zaradený bezprostredne nasledujúcim dňom po dni ukončenia štúdia. V prípade, že
tak urobí neskôr, do evidencie bude
zaradený dňom podania žiadosti.
Pri podaní žiadosti absolvent na účel evidencie predkladá občiansky preukaz a potvrdenie o
ukončení štúdia.
3. Študenti, ktorí chcú študovať na vysokej
škole, ale ešte nemajú v rukách potvrdenie o prijatí nemusia podávať žiadosť o
zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rozumnejšie je počkať na
rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí na vysokú školu, keďže za žiakov strednej
školy, ktorú absolvovali, sú považovaní až do konca prázdnin.
4. Uchádzači o zamestnaniu môžu aj počas
evidencie vykonávať zárobkovú činnosť. Ich mzda alebo odmena nesmie presiahnuť
65 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platného k
prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo
odmeny, zvýšeného o príslušné úhrady preddavku na poistné na zdravotné
poistenie a poistného na sociálne poistenie platené zamestnancom a preddavku na
daň z príjmov. Za zárobkovú činnosť sa považuje osobné vykonávanie činností na
základe pracovnoprávneho vzťahu podľa osobitného predpisu alebo iného právneho
vzťahu podľa osobitných predpisov. Skutočnosti o výške mzdy alebo odmeny
preukazuje uchádzač o zamestnanie za uplynulý kalendárny mesiac v zákonom
určenom termíne.
Povinnosti študenta po skončení vysokej
školy
1. Pre vysokoškolákov sa školský rok končí dňom absolvovania
štátnej záverečnej skúšky.
2. Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov
o zamestnanie, by mali, rovnako ako stredoškoláci, podať do 7 dní od ukončenia štúdia. Do evidencie budú zaradení
bezprostredne nasledujúcim dňom po dni ukončenia štúdia. V prípade, že
tak urobia neskôr, do evidencie
budú zaradení dňom podania žiadosti. Pri podaní žiadosti absolventi na účel
evidencie predkladá občiansky preukaz a
potvrdenie o ukončení štúdia.
3. Pre vysokoškolákov platí jedna výnimka - ak absolvent ukončil
prvý stupeň vysokoškolského vzdelania a čaká na prijatie či neprijatie na druhý
stupeň vysokoškolského magisterského štúdia.
Aj v takomto prípade si môžu, ak chcú, podať žiadosť o zaradenie do
evidencie uchádzačov o zamestnanie. Pri podaní žiadosti však musia túto skutočnosť uviesť! Ich
žiadosť bude prijatá a po prípadnom prijatí alebo neprijatí na druhý
stupeň vysokoškolského štúdia bude absolvent buď zaradený dňom podania žiadosti
do evidencie, alebo do nej zaradený nebude, keďže absolvent bakalárskeho
štúdia, ktorý v nasledujúcom školskom roku pokračuje bezprostredne ďalej v
magisterskom štúdiu, je z pohľadu zákona o službách zamestnanosti považovaný za
osobu v sústavnej príprave na povolanie.
4. Za osoby, ktoré sú zaradené do evidencie
uchádzačov o zamestnanie úradov práce sociálnych vecí a rodiny platí zdravotné
poistenie štát.
Absolventi nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti
Nárok na dávku v nezamestnanosti uchádzačovi o zamestnanie vzniká, ak má
platené poistenie v nezamestnanosti najmenej 3 roky za posledné 4 roky alebo
najmenej 2 roky za posledné 4 roky pri zamestnaní na dobu určitú. V prvom
prípade je dĺžka vyplácania dávky v nezamestnanosti 6 mesiacov, v druhom
prípade 4 mesiace. Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho
základu. Vyplácanie dávky v nezamestnanosti je v kompetencii Sociálnej
poisťovne.