Podpora rodiny prostredníctvom poradenstva
25. 6. 2021
Na Slovensku je dlhodobo identifikovaná medzera v oblasti podpory rodiny najmä v poskytovaní bezplatného a dostupného odborného, osobitne psychologického poradenstva pre jednotlivcov a rodiny.
V súčasnej náročnej situácii rodín sa táto potreba ešte viac zvýraznila a je nevyhnutné utvoriť podmienky na realizáciu opatrení, konkrétne cielených projektov zameraných na poskytovanie bezplatného poradenstva zameraného na prevenciu vzniku duševných porúch vrátane psychologického poradenstva a iného odborného poradenstva pre jednotlivcov a rodiny.
Na rozdiel od bezplatných dlhových poradní, ktoré na Slovensku nemajú históriu, má Slovensko dlhodobú históriu a dobré skúsenosti v rozmanitých poradensko-psychologických systémoch v rôznych oblastiach (rezort školstva, zdravotníctva, atď.), vrátane manželského a predmanželského poradenstva, či poradensko-psychologických služieb pre jednotlivca, pár a rodinu. Napriek zrejmému pozitívu v prospech ochrany detí ostáva systémovo nedoriešená oblasť prevencie duševných chorôb vrátane odborného, najmä psychologického poradenstva pre jednotlivcov a rodiny, ktoré nie sú klientmi orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, teda poradenstva pre každého jednotlivca, rodinu, rodičov, manželov - klienta, ktorý potrebuje pomoc a hľadá spôsoby, ako sa orientovať vo svojich problémoch, ktorý sa cíti nekomfortne v dôsledku osobnostného, sociálneho a spoločenského rozpoloženia. Zjednodušene povedané poradenstvo pre klientov, ktorí cítia, že potrebujú pomôcť, o pomoc sa uchádzajú z vlastného rozhodnutia a odborná pomoc im je nedostupná o.i. aj z finančných dôvodov. Osobitne je treba zdôrazniť, že cieľom nie je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale poskytovanie psychologického a iného odborného poradenstva zdravej populácii, čo je vyjadrené tak cieľovou skupinou (jednotlivec a rodina – t. j. nie pacient), ako aj samotným preventívnym zameraním (účelom je duševným chorobám predchádzať nie ich liečiť, resp. poskytovať následnú starostlivosť).
Významným dôvodom zmeny je, že aktuálna pandemická situácia ešte viac zdôraznila absenciu poradenstva ako prevencie duševných porúch. Odborníci z oblasti duševného zdravia upozorňujú na dôsledky sociálnej izolácie, straty zamestnania, samotného ochorenia COVID-19, rôznych foriem prežívania aktuálnej situácie (obavy, strach stres...) na duševné zdravie.
Vzhľadom na pretrvávajúcu pandemickú situáciu je potrebné aj v pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny hľadať všetky možnosti na utváranie podmienok na rozvoj dôležitého a zároveň nedostatkového opatrenia podporujúceho zvládnutie dôsledkov pandémie na jednotlivcov a rodiny, ktoré posilní skorú prevenciu duševných porúch a celkovo duševného zdravia - bezplatného poradenstva zameraného na prevenciu vzniku psychických porúch.
Navrhovanou právnou úpravou bude Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny umožnené utvárať podmienky na poskytovanie bezplatného dlhového poradenstva a bezplatného poradenstva (vrátane psychologického) jednotlivcovi a rodine zameraného na prevenciu vzniku duševných porúch.
K
Reálna mzda na Slovensku stúpla napriek kríze
3. 9. 2009
Reálna mzda na Slovensku stúpla napriek kríze. Pod skutočnosť, že podľa štatistík na Slovensku zarábame reálne viac, sa podpísal stúpajúci počet nezamestnaných a zvyšujúce sa platy štátnych úradníkov.
Dobrou správou je, že sa nerealizujú všetky firmami ohlásené hromadné prepúšťania firmy. Ekonomika sa totiž začína prebúdzať a potrebuje ľudí.
Ten, kto si udržal prácu, zarába rovnako alebo si prilepšil len mierne. Zamestnanci priemyslu, ktorým reálne mzdy klesli, však budú musieť obmedziť svoju životnú úroveň. Odborníci však očakávajú, že mzda sa bude, aj keď mierne, zvyšovať.
Podľa údajov Štatistického úradu nominálna mesačná mzda v hospodárstve v druhom štvrťroku stúpla medziročne o 2,8 percenta na 732,50 eura. O viac ako 7 percent, teda najrýchlejšie rástli platy vo vzdelávaní a v administratívnych službách. Tieto odvetvia sú s verejnou správou silne prepojené, keďže veľkú časť administratívnych pracovníkov tvoria štátni úradníci a valorizáciu platov v školstve určuje ministerstvo školstva.
Rezort financií neplánuje platy úradníkov znižovať. Mzdy sa zvýšili v odvetviach (napríklad školstvo), ktoré boli dlhodobo podhodnotené a mali by sa zvyšovať.
Štatistici predpovedajú, že za celý rok priemerný plat vzrastie o viac ako tri percentá na vyše 745 eur. Podľa zamestnávateľov platy budú skôr stagnovať a priemer môžu potiahnuť hore opäť koncoročné odmeny a rôzne príplatky. Predpokladá sa však, že ak v budúcom roku vláda splní sľuby o úspornom rozpočte, siahne aj na platy úradníkov. Očakáva sa, že rast miezd vo verejnom sektore sa v budúcom roku utlmí a naopak, mzdy sa oživia v súkromnom sektore.
Priemerná mzda vzrástla na 732,50 €
2. 9. 2009
V druhom štvrťroku priemerná hrubá mzda na Slovensku stúpla medziročne o 2,8 percenta a dosiahla 732,50 € (22 067 Sk). Informoval o tom Štatistický úrad. Reálna mzda sa po započítaní inflácie zvýšila o pol percenta. Priemerný zárobok v prvom kvartáli vzrástol o 4,7 percenta, reálne stúpol o 1,6 percenta.
Podľa regiónov bol vývoj priemernej mesačnej nominálnej mzdy v prvom polroku 2009 nasledovný:Bratislavský kraj 959,04 €, Trnavský kraj 661,11 €, Trenčiansky kraj 604,05 €, Nitriansky kraj 594,66 €, Žilinský kraj 623,35 €, Banskobystrický kraj 577,07 €, Prešovský kraj 540,74 €, Košický kraj 653,89 €. Priemer za Slovensko dosiahol 721,40 €.V druhom štvrťroku sa mzdy zvýšili najviac v sektore vzdelávania (priemerná mzda medziročne vzrástla o 7,5 % na 636,70 €), najvýraznejší pokles o 6,7 % na 446,68 € zaznamenali mzdy zamestnancov v ubytovacích a stravovacích službách. Vo finančných a poisťovacích činnostiach dosiahol priemerný plat zamestnancov 1544,98 €. Podľa prognózy štatistikov vzrastie priemerný mesačný zárobok v hospodárstve tento rok oproti vlaňajšku nominálne o 3,1 % na 745,50 €.Najviac sa platy v druhom štvrťroku zvýšili v sektore vzdelávania, kde priemerná mzda vzrástla medziročne o 7,5 percenta na 636,70 eura (19 181 Sk). Naopak, najvýraznejší pokles, o 6,7 percenta na 446,68 eura (13 457 Sk), zaznamenali platy pracovníkov v ubytovacích a stravovacích službách.Najvyššiu mzdu v druhom kvartáli poberali zamestnanci vo finančných a poisťovacích činnostiach, ich priemerný plat dosiahol 1544,98 eura (46 544 Sk). Štatistici v novej prognóze odhadli, že priemerný mesačný zárobok v hospodárstve tento rok vzrastie oproti vlaňajšku nominálne o 3,1 percenta na 745,5 eura (22 459 Sk).
Nový zákon o daňových orgánoch sprísni kontrolné mechanizmy
2. 9. 2009
Ministerstvo financií SR navrhuje v rámci nového zákona o daňových orgánoch, aj zvýšenie ochrany úradníkov vykonávajúcich daňové kontroly v teréne.
Daňoví kontrolóri by okrem iného mali mať pri výkone niektorých svojich činností nárok na policajnú ochranu.
Podľa ministra v praxi často dochádza k situácii, keď kontrolóri nemajú vôbec žiadnu ochranu a stretávajú sa pritom s rôznymi typmi subjektov. Nie všetci podnikajú zmysluplne a čisto, dochádza k rôznym stretom, čím sa komplikuje aj situácia pri vykonávaní kontrol.
MF SR sa preto chce v najbližšom období sústrediť na celkové zlepšenie výberu daní a vymožiteľnosti práva pri tomto výbere. Pracuje sa aj na analýze, koľko z toho, čo by štát mohol, na daniach nevyberie.
Súčasťou inštitucionálnej zmeny výberu daní má byť aj zavedenie kontrolných mechanizmov voči samotným daňovým úradom. Dôvodom je skutočnosť, že na daňových únikoch so zločineckými skupinami často spolupracujú aj samotní daňoví úradníci. Minister financií vyhlásil, že tejto agende sa bude ministerstvo určite bude venovať, aby k podobným javom nedochádzalo.
Zvýšený počet útokov na svojich pracovníkov za posledný rok a pol zaznamenalo aj Daňové riaditeľstvo SR. Fyzických a verbálnych útokov bolo za spomínané obdobie okolo 30. Na dnešnej tlačovej konferencii o tom informoval generálny riaditeľ Daňového riaditeľstva SR.
Rôzne vyhrážky, dokonca aj zabitím, sú podľa generálneho riaditeľa dôsledkom skvalitnenia činnosti daňových pracovníkov a tiež pre rozsiahlu kontrolnú akciu "Východ", ktorá od februára tohto roka prebieha v Košickom kraji.
Pôžičkový študentský fond
1. 9. 2009
Každý vysokoškolák sa potýka s problémom, ako "pokryť" náklady na štúdium. Premyslieť si, ako sa dostať k potrebným financiám, je dôležité. Na štúdium si je možné požičať od banky alebo Študentského pôžičkového fondu.
Výška tejto pôžičky sa v jednotlivých bankách odlišuje, pretože každý slovenský bankový dom má svoje vlastné pravidlá.
Podľa bánk je medzi vysokoškolákmi o pôžičky stále záujem.
Ďalšou možnosťou financovania štúdia je povolené prečerpanie bežného účtu.
Študentský pôžičkový fond je tiež možnosťou, ako sa študent môže dostať k väčšej sume peňazí. Poskytuje výhodnejší úver ako banky. Kto však chce tento úver dostať, musí splniť určité podmienky. Nestačí, aby záujemca dodal len potvrdenie o návšteve školy ako v banke. O tom, kto úver dostane a kto nie, rozhoduje aj priemer známok za predchádzajúci akademický rok. O úver môžu žiadať denní aj externí študenti, musí však ísť o ich prvé štúdium na vysokej škole.
Niektorí vysokoškoláci sa môžu uchádzať o úver až vo výške 995,82 eura. Vtedy však príjem každého člena domácnosti nesmie byť nižší ako minimálna mzda. Najvyššia suma, ktorú možno získať zo Študentského pôžičkového fondu, je 1 327,76 eura na dva semestre. Žiadať o takýto úver môžu študenti, ktorých rodičia a súrodenci majú v priemere nižší príjem, ako je hranica životného minima.