Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)

Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.

A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Zrkadlo je dvakrát lepšie ako okno – stačí ho vyčistiť z jednej strany, aby človek jasne videl.

Za vládnou politikou nehľadaj logiku. Jednoducho je to politika.

Popri vinných treba vždy postihnúť aj nevinných, aby všetci žili v neistote.

Sťažnosti na byrokrata sa strácajú smerom k jeho nadriadený, rovnako ako úplatky, určené nadriadenému.

Ak chcete poraziť byrokraciu, urobte váš problém ich problémom.

Dve tretiny zemského povrchu boli pokryté vodou, zvyšok úradmi. Plocha zaliata vodou sa ale neustále zmenšuje.