Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Pýtajú sa žobráka: „Čo sa nosí najťažšie?“ „Prázdny mešec“, odpovedá žobrák bez váhania.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Čas potrebný na uvedenie vecí do pôvodného stavu je nepriamo úmerný času, potrebnému na jej poškodenie.

Príroda vždy fandí skrytým vadám a k človeku sa chová ako cudzí pes.

Kto veciam rozumie, toho je škoda posadiť na šéfovskú stoličku.

Nevydávajte sa kvôli peniazom! Budete si musieť odrobiť každú korunu.

Škoda, že mužov poslali na Mesiac iba raz a aj tí sa vrátili.

Príčinou straty smeru môže byť aj príliš veľa smeroviek.

Odkladanie zvyšuje dôležitosť a sebadôveru toho, kto má prácu vykonať.

Poznanie, zakladajúce sa na pozorovaní okolia je vždy nespoľahlivé.

Pomocou logiky sa nedá zistiť rozdiel medzi možným a nemožným.