Murphy radí
Murphyho postrehy
Najlepšie, čo človek môže urobiť, je čakať, kým to zaňho neurobia iní.
Kde pijú, pi. Kde jedia, jedz. Kde pracujú, radšej nezavadzaj.
Život má aj svoje dobré stránky – len sa k nim dá ťažko prelistovať.
(Murphyho zrnká II)
Nebo je v nebi
Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
Narieka chorý Kohn: Cítim, že sa blíži moja posledná hodina! Sára, daj mi ešte pohár vody! Vody? Ale veď ty si vodu nikdy nemohol zniesť! No áno, ale na smrteľnej posteli sa teba pomeriť aj s úhlavným nepriateľom!
(Zrnká úsmevu)
Ako bojovať s klebetou
Ak ste sa stali predmetom klebety, nemôžete jednoducho vystúpiť z hry.
Väčšina ľudí si zaslúži povesť, ktorú majú.
O klebetení platí dvojnásobne, že zručnosť sa získava cvičením.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
O márnom hľadaní - III. večer
Čím dômyselnejší stroj, tým je menej použiteľný.
Hnuteľné veci sa časom rozmnožia tak, že bez zvyšku zaplnia všetky skladovacie priestory.
Ak sa súdiš, zver svoj prípad len bohatému právnikovi.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)