Murphy radí
Murphy v parlamente
Optimistický zákon: Súčet inteligencie a počtu členov parlamentu je konštantný. Počet členov parlamentu stále stúpa.
Akustický zákon: Kto v parlamente najviac vykrikuje, tomu nakoniec dajú za pravdu.
Zákon prirodzeného výberu: Poslanci vždy schvália tú najhoršiu verziu zákona.
(Murphyho zákonník)
Život je smiešny
Sudca sa celý červený v tvári vráti po dlhom obede do pojednávacej siene a nechá predviesť ďalšieho obžalovaného. Je ním muž, ktorý šoféroval opitý. Na otázku, či sa cíti vinný, odpovedá: „Nie, pán sudca. Ja som bol vtedy taký triezvy ako vy teraz.“ „Vinný v plnom rozsahu žaloby!“ vyriekne sudca.
Šéf firmy si predvolal pokladníka: „V trezore chýba desaťtisíc. Kľúče od trezoru máte len vy a ja!!!“ „Dohodnime sa po dobrom, šéfe,“ hovorí pokladník. „Každý dáme do trezoru po päťtisíc a viac o tej veci nebudeme hovoriť!“
„Uveďte príklad na neproduktívne uloženie kapitálu!“ „Pozvať na koňak do baru vlastnú manželku.“
(Myšlienky bez cla)
Murphy a byrokrati
Čím menší vplyv máš, tým dlhšie ťa nechajú čakať.
Aby argument mohol byť akceptovaný, musí byť vyjadrený holou vetou a už na prvý pohľad musí byť jasné, že je nevyvrátiteľný.
Tuctový človiečik si zaslúži tuctovú metódu obsluhy.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Človek očami klasikov
Riadny tovar ľahko nájde kupca, aj keď bude na nenápadnom mieste.
Medzi ľuďmi sa nič nešíri rýchlejšie ako klebeta.
Človek sa má zaoberať takým odborom, ktorý má rád.
(Myšlienky bez cla)
Murphy optimista
Ak ste stratili tvár, nič sa nedeje – môžete si vybrať masku podľa svojho výberu.
Ak ste klopali a nebolo vám otvorené, skúste ešte ukázať tisícku.
Ak niekto nevie nič o ničom, nič to! Ide o jedinca, ktorý je univerzálne použiteľný.
(Murphyho zákonník)