Každý má toľko, koľko si zaslúži.

Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude ešte horšie.

Keď sa konečne podarí všetko úplne popísať, objaví sa niečo, čo to všetko úplne zmení.

Napriek neodškriepiteľnému pokroku v emancipácii žien, vďaka ktorému už ženy vedia fajčiť ako muži, piť ako muži i nadávať ako muži, sa v jednom pokrok nepohol ani o krok dopredu: mladé dievča treba vydať, zatiaľ čo mladého muža vydávať netreba...

Pani Kohnová vstúpi do nočného baru a pýta sa čašníka: „Prosím vás, nie je tu môj manžel?“ „Nie je, madam,“ úslužne odpovedá čašník. „Ale veď ani neviete, ako sa volá a hneď mi odpovedáte, že tu nie je!“ „Tu nikdy nie je žiadny manžel, madam“ odpovedá sucho čašník.

Ak sa niekomu nechce pracovať, je lenivec. Na pomenovanie tvora, ktorému sa veľmi chce pracovať, slovenčina nemá – ak vylúčime výraz hlupák – dostatočne expresívne označenie. Musíme si, tak ako sa to stáva tradíciou, požičať od Američanov. Tí namiesto hlupák hovoria workaholic...

Ak má prísť niečo dobré, tak toho bude málo.

Najdôležitejšia noha na trojnohom stole je tá, ktorá chýba.

Veci sa môžu komplikovať donekonečna.

Neočakávajte, že tomu, čo sa dá predvídať, sa dá aj zabrániť.

Predtým, ako sa do čohokoľvek pustíte, zistite si cenu, ktorú za to zaplatíte.

Nikdy v živote nie je natoľko zle, aby nemohlo byť ešte horšie.