Murphy radí
Deti naše poklady
Prvú polovicu nášho života nás ruinujú naši rodičia, druhú naše deti. (Darrow)
Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili? - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
(Zrnká úsmevu)
Človek a problémy
Nikdy nie ste v takom zlom postavení, aby ste sa nemohli ocitnúť v ešte horšom.
Keď máte zlý deň, potknete sa aj o tieň posledného vlastného vlasu, ktorý vám práve vypadol.
Problém je, že nové veci so sebou prinášajú nové problémy.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Typy ľudí - VI. večer
Ak bolo na schôdzi niečo schválené, nič to, ešte stále môžeme využiť zákony odkladania.
Fakt je, že posledné slovo má ten, kto najviac vykrikuje.
Kto nevie a nechce sa učiť, je šéfom.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Murphyho rady
Bohatstvo plodí závisť, chudoba zas nenávisť – a teraz si človeče, vyber!
Ten, koho považujeme za blbca my, považuje za blbca nás. Ide o to nevyvraždiť sa.
Ak pri predných dverách vykrikuje vaša žena, aby ste ju pustili dnu a pri zadných dverách šteká váš pes, otvorte najskôr psovi. Tým získate istotu, že aspoň ktosi stíchne.
(Murphyho zrnká II)
Čo bolo na počiatku?
Ak sa veci môžu pokaziť, tak sa aj pokazia.
Na počiatku nebolo Nič a vzápätí sa aj to pokazilo.
Ak sa môže niečo pobabrať, tak sa to pobabre.
(Murphyho zákonník)