Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Na to sa musí ísť od lesa. Robin Hood radí zlodejom dreva v slovenských lesoch.

Prvou povinnosťou každého je zachrániť si život. Až potom príde na rad takzvaná česť. (M. Puzo)

Môj dom – môj hrad. Stavebený podnikateľ Diogenes pri kolaudácii jeho novej rezidencie v Sudovej doline.

Neočakávajte, že tomu, čo sa dá predvídať, sa dá aj zabrániť.

Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude horšie.

Ak sa vám zdá, že sa mýlite, tak sa určite mýlite.

Čim je človeku lepšie, tým menej myslí na zadné kolieska.

Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.

Tým, že sa človek nafúkne, ešte sa nestane balónom a nezačne lietať.