Podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane
27. 1. 2023
Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, si daňovník môže uplatniť až po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní alebo podaním daňového priznania.
Tento druh nezdaniteľnej časti základu dane bolo možné uplatniť prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania dane, eventuálne pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014. V súčasnosti sporitelia sporia v štyroch doplnkových dôchodkových spoločnostiach. Sú nimi UNIQA, d. d. s., Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky, NN Tatry-Sympatia, d. d. s., a Stabilita, d. d. s.
Príspevky na DDS si daňovník môže odpočítať od základu dane zisteného z aktívnych príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov alebo z ich úhrnu, a to vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené. Maximálna výška preukázateľne zaplatených príspevkov, o ktoré bude možné znížiť čiastkový základ daňovníka, je v úhrne najviac 180 € ročne.
Na uplatnenie daňovej úľavy je daňovník povinný splniť zákonom ustanovené podmienky:
1. príspevky na DDS musia byť zaplatené na základe „novej“ účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013, resp. na základe „staršej“ účastníckej zmluvy (uzatvorenej do 31. 12. 2013, ktorá bola od 1. 1. 2014 dodatkom zmenená (obsahom zmeny bolo zrušenie dávkového plánu, ktorý tvoril súčasť zmluvy), a prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2023 aj príspevky, ktoré daňovník zaplatil na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte,
2. daňovník nebude mať uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení („so starými podmienkami“), ktorá nebude spĺňať zákonom ustanovené podmienky; v prípade, že daňovník bude mať od 1. 1. 2014 uzatvorených viacero účastníckych zmlúv a má záujem o uplatnenie nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na príspevky na DDS, je potrebné, aby prijal nové podmienky na všetkých jeho uzatvorených zmluvách.
Nárok na zníženie základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené príspevky na DDS, si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
K
Dopad krízy v Európe na Slovensko
22. 1. 2009
Slovenskom môžu čierne vyhliadky starých členských krajín Európskej únie radikálne zatriasť. Pochmúrne vyhliadky ekonomík najväčších obchodných partnerov môže dramaticky znížiť ich záujem o slovenské výrobky a zabrzdiť ich vývozy za hranice.
Predpovedá to dánska Saxo Bank. Našu krajiny môže
trvdo zasiahnuť aj fakt, že Slovensko má najväčšiu produkciu áut na obyvateľa
na svete. Dopyt po autách však kríza škaredo zmenší. Pokles alebo nižší rast
hospodárstva znamená, že sa v krajine vyprodukuje menej tovarov a služieb,
pretože ich firmy nebudú vedieť predať. To pre ľudí znamená väčšie riziko
straty práce a menšie šance na zdvihnutie platu.
Ak bude rast ekonomiky o 2,5 percent a zamestnanosť na nule,
podľa hlavného ekonóma UniCredit Bank aj platy udržateľne môžu stúpnuť len o
2,5 %.
Tretí dôchodkový pilier nezarábal
22. 1. 2009
Väčšina klientov po obdržaní výpisov z účtov od doplnkových dôchodkových spoločností bude sklamaná. Nepriaznivý vývoj poznačil aj zhodnotenie doplnkových dôchodkových fondov v treťom pilieri.
Najhoršie
skončili tie príspevkové fondy, v ktorých majetku sú aj akciové investície. V
mínuse sú mnohé podielové fondy aj fondy v druhom pilieri.
Centrálna banka upozorňuje vo svojich pravidelných správach
už dlhšie, že zo zhodnotenia doplnkových fondov výrazne uberá nielen vývoj na
finančných trhoch, ale aj poplatková politika doplnkových dôchodkových
spoločností. Zákon im umožňuje účtovať si za správu až tri percentá z čistej
hodnoty majetku. O poplatkoch v
súčasnosti diskutuje NBS
s ministerstvom práce. Ministerstvo práce uviedlo, že v rámci najbližšej
novely chce ešte viac zjednodušiť prestupy medzi doplnkovými dôchodcovskými spoločnosťami.
Vystúpiť z tretieho piliera je nákladné. Ak sa tak niekto
rozhodne, zaplatí sankciu 20 percent
hodnoty svojho majetku.
Z auta používaného na podnikanie sa platí daň
22. 1. 2009
Daň sa platí buď v preddavkoch, po častiach alebo naraz. Daň treba priznať a zároveň zaplatiť najneskôr do konca januára. Tento rok je možné ju zaplatiť do 2. februára.
Tento rok sa hraničný termín trochu posunul,
pretože 31. január pripadne na sobotu. Vďaka tomu sa lehota na podanie
priznania a zaplatenie dane
z motorových vozidiel posúva na najbližší nasledujúci pracovný deň, teda
na 2. február.
Daň z motorových vozidiel za minulý rok podnikateľ priznáva
aj platí daňovému úradu príslušnému podľa evidencie vozidla.
Kto platil vlani preddavky na daň, po podaní daňového
priznania zaplatí len prípadný nedoplatok na dani, ak mu vznikol. Ak preddavky
boli vyššie ako vypočítaná daň, daňový úrad rozdiel vráti.
Daň z motorových vozidiel sa po 16. januári platí len v
eurách.
Podnikateľ, ktorý má viacero áut, neplatí daň osobitne, ale
za všetky autá naraz.
Z veľkého objemu nadčasov na skrátené zmeny
22. 1. 2009
V minulosti mali firmy a ich zamestnanci časté problémy s veľkým objemom nadčasov. Teraz ich trápi opačná situácia. Nižší počet zákaziek a finančná kríza ich totiž núti sedieť doma a zmieriť sa s nižšou mzdou.
Podobná situácia postihla aj zamestnancov žilinskej Kie a bratislavského
Volkswagenu. Obmedzenie pracovného času sa podpíše aj pod výplaty.
V Česku reagujú firmy na pokles záujmu o svoje výrobky
štvordňovým pracovným týždňom, no aj tak nedokázali zabrániť prepúšťaniu. Od
októbra sa na slovenských úradoch práce prihlásilo takmer tritisíc ľudí, ktorí
prišli o prácu u susedov.