Podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane
27. 1. 2023
Nárok na nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, si daňovník môže uplatniť až po skončení zdaňovacieho obdobia v ročnom zúčtovaní alebo podaním daňového priznania.
Tento druh nezdaniteľnej časti základu dane bolo možné uplatniť prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania dane, eventuálne pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014. V súčasnosti sporitelia sporia v štyroch doplnkových dôchodkových spoločnostiach. Sú nimi UNIQA, d. d. s., Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky, NN Tatry-Sympatia, d. d. s., a Stabilita, d. d. s.
Príspevky na DDS si daňovník môže odpočítať od základu dane zisteného z aktívnych príjmov podľa § 5 alebo podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov alebo z ich úhrnu, a to vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené. Maximálna výška preukázateľne zaplatených príspevkov, o ktoré bude možné znížiť čiastkový základ daňovníka, je v úhrne najviac 180 € ročne.
Na uplatnenie daňovej úľavy je daňovník povinný splniť zákonom ustanovené podmienky:
1. príspevky na DDS musia byť zaplatené na základe „novej“ účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013, resp. na základe „staršej“ účastníckej zmluvy (uzatvorenej do 31. 12. 2013, ktorá bola od 1. 1. 2014 dodatkom zmenená (obsahom zmeny bolo zrušenie dávkového plánu, ktorý tvoril súčasť zmluvy), a prvýkrát za zdaňovacie obdobie 2023 aj príspevky, ktoré daňovník zaplatil na základe zmluvy o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte,
2. daňovník nebude mať uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení („so starými podmienkami“), ktorá nebude spĺňať zákonom ustanovené podmienky; v prípade, že daňovník bude mať od 1. 1. 2014 uzatvorených viacero účastníckych zmlúv a má záujem o uplatnenie nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na príspevky na DDS, je potrebné, aby prijal nové podmienky na všetkých jeho uzatvorených zmluvách.
Nárok na zníženie základu dane, ktorou sú preukázateľne zaplatené príspevky na DDS, si môže uplatniť aj daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí.
K
Prepustenie zo zamestnania - dokumenty pre zamestnanca
28. 1. 2009
Pri prepúšťaní zo zamestnania majú zamestnanci určité nároky. Predovšetkým im však zamestnávateľ musí odovzdať niektoré dokumenty.
Prepúšťaný má narok na podporu zo strany zamestnávateľa, aj
úradu práce.
Keď výpoveď dáva zamestnávateľ - z dôvodu, že ruší pracovné
miesto z organizačných dôvodov, ruší alebo premiestňuje firmu, alebo preto, že
zamestnanec zo zdravotných dôvodov už nemôže vykonávať svoju prácu, mal by
zamestnancovi vyplatiť odstupné. Ak firma zamestnanca prepúšťa z iných dôvodov,
odstupné mu nepatrí. Z vyplateného odstupného sa neplatia odvody do poisťovní.
Vstupuje však do základu dane a je zdaňované daňou z príjmov. Výška vyplateného odstupného by mala byť
uvedená v ukončení pracovného pomeru. V prípade, že zamestnávateľ nazve a do
výplaty zahrnie odstupné ako odmenu, okrem preddavku na daň z príjmov je treba
zaplatiť aj odvody do fondov zdravotného a sociálneho zabezpečenia. Toto
riešenie je nevýhodné tak pre zamenávateľa, ako aj pre zamestnanca.
Hromadné prepúšťanie má iné pravidlá ako klasická výpoveď.
Hromadné prepúšťanie je potrebné oznámiť Ústrediu práce, o jeho podmienkach
vyjednávajú odbory (ak nie sú, hromadné
prepúšťanie musí zamestnávateľ prerokovať priamo s dotknutými zamestnancami). V
rámci hromadného prepúšťania majú zamestnanci nárok na náhradu mzdy najmenej vo
výške dvojnásobku priemerného zárobku.
Pri ukončení zamestnania je zamestnávateľ povinný
vystaviť tieto dokumenty:
– ukončenie pracovného pomeru alebo dohodu o ukončení
pracovného pomeru
– potvrdenie o zamestnaní (predtým zápočtový list)
– potvrdenie o zdaniteľnej mzde a zrazených preddavkoch na daň
– potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti
– pracovný posudok.
Prepustení Slováci sa do podnikania nehrnú
27. 1. 2009
Slováci, ktorí prišli v dôsledku hospodárskej krízy o prácu, si buď ihneď nájdu uplatnenie u iného zamestnávateľa, alebo končia na úradoch práce. Iba minimálny počet prepustených sa pokúša riešiť svoju životnú situáciu podnikaním.
Často ich k tomu nútia samotní zamestnávatelia.
Pri prepúšťaní zamestnancov sa zamestnávatelia zbavujú
najskôr ľudí zamestnaných cez personálny lízing, zamestnancov so zmluvami na určitý čas a napokon nasledujú
ľudia pracujúci cez firmu na živnosť. Ani z jednej z týchto troch skupín
sa totiž nemusí platiť odstupné, čo pre firmu znamená úsporu nákladov.
Ľudia ponúkajúci svoje služby na živnosť majú na trhu práce
vyššiu šancu uspieť, ako uchádzači, ktorí striktne trvajú iba na klasickom
pracovnom pomere.
Odvetvia informačných technológií zatiaľ neprepúšťajú
27. 1. 2009
Vzhľadom na nižšiu cenu pracovnej sily nadnárodné spoločnosti, ktoré na Slovensku prevádzkujú veľké administratívne a vývojové centrá, zatiaľ neprepúšťajú.
Poplatky za cezhraničné platby sa vstupom do eurozóny znížili
26. 1. 2009
Cezhraničné výbery a prevody z bankomatov v eurách v krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru sú od začiatku roka spoplatňované rovnako ako tuzemské prevody a výbery z bankomatov na Slovensku.
V praxi to znamená, že za prevod eur zaplatí slovenský klient
banke toľko, ako v prípade domáceho prevodného príkazu. K zjednoteniu poplatkov za prevody v eurách
do sumy 50 000 eur v rámci 30
európskych krajín na úroveň tuzemských
platieb dochádza na základe nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady. Toto
nariadenie predpisuje povinný spôsob a formu zadávania čísel účtov pri
transakciách.