Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

V práci sa človek nemá naháňať. Veď nie je na love!

Jeden iniciatívny blbec je horší ako teroristické komando!

Keď sa šťastie unaví, sadne si aj na somára. Ale nie je radno sa na to spoliehať. Ukazuje sa, že šťastie má svinsky dobrú kondíciu.

Poznať históriu ľudstva a predsa ním nepohŕdať je syzifovská robota.

Človek má tendenciu preceňovať realitu.

Už je toľko návodov, ako urobiť ľudstvo lepším, že ľudstvo najlepšie urobí, ak ostane také, aké je.

Jasná myseľ je neklamným príznakom slabej pamäte.

Ten, koho považujeme za blbca my, považuje za blbca nás. Ide o to nevyvraždiť sa.

Práca je to, čo nikto nechce robiť.