Murphy radí
Parkinsonove zákony - V. večer
Pomyselná dôlžitosť a zložitosť práce rastie úmerne s časom, ktorý je na jej vykonanie.
Veľa sa hovorí o rozpínaní vesmíru. Čo je všk rozpínanie vesmíru oproti rozpínaniu organizácie!
Ako stúpame po rebríčku hierarchie nahor, úmerne stúpa chaos.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Žiadna správa nie je iba dobrá
Keď už horšie správy nemôžu prísť, tak určite prídu.
Žiaden nápad nie je natoľko hlúpy, aby niekto nevymyslel niečo ešte hlúpejšie.
Miesto, z ktorého sa najlepšie kibicuje, je vždy hráčovi za chrbtom.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Kde končí pozemská púť
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
(Zrnká úsmevu)
Životné pravdy
Čokoľvek, čo vás podráždi, sa prihodí prinajmenšom ešte raz.
Na väčšinu problémov existuje buď mnoho odpovedí, alebo žiadna odpoveď. Len na pár problémov existuje jediná odpoveď - a aj tá je nesprávna.
Ak má byť človek majstrovským dielom, ako potom, preboha, vyzerá nepodarok?
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Nebo je v nebi
Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)
Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
(Zrnká úsmevu)