Murphy radí
Všetko má svoj koniec
Život je najrozšírenejšia a najchytľavejšia pohlavná choroba, ktorá sa v sto percentách prípadov končí smrťou.
Ak máš pochybnosti o budúcom vývoji, predpokladaj, že zlý trend bude pokračovať.
Všetko má svoj koniec, iba veci sa kazia bez konca.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Život je žart...
Na policajnej stanici píše policajt zápisnicu o prepadnutí. „Mohli by ste mi povedať, ako ten útočník vyzeral?“ pýta sa policajt. „Samozrejme,“ odvetí muž. „Práve som mu to hovoril, keď ma začal mlátiť.“
Vždy si požičaj peniaze od pesimistu, pretože ten nikdy nečaká, že mu ich niekedy vrátiš.
Muž zavolá na letisko a pýta sa: „Viete mi povedať, ako dlho trvá let odtiaľto do Paríža?“ „Moment, pane...“ „Hmmm, celkom rýchlo. Ďakujem.
(Myšlienky bez cla)
Človek a informácie
Ak v počítači nič nefunguje, ale váš diagnostický software hovorí, že je všetko v poriadku, ide o tzv. vládny vírus.
Správna informácia ešte nezaručuje správne rozhodnutie. Nesprávna informácia ešte nezaručuje nesprávne rozhodnutie. Informácia, ktorú máte, nie je tá, ktorú práve chcete. Informácia, ktorú chcete, nie je tá, ktorú potrebujete. Informácia, ktorú potrebujete, nie je tá, ktorú môžete získať. Informácia, ktorú môžete získať, stojí viac, ako môžete zaplatiť. Skutočný obsah informácie nie je taký dôležitý ako dojem, ktorý vyvolá.
Počítač je zariadenie určené na zrýchlenie a zautomatizovanie tvorby chýb.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Dobrá rada stojí groš
S gordickým uzlom sa trápili mnohí – a nič. Až prišiel jeden, ktorý si nelámal hlavu hlúposťami a problém rozpletenia uzla zmietol zo sveta jednou ranou dobre nabrúseného meča. Zdá sa, že keby viacerí nasledovali jeho príklad, bol by život oveľa jednoduchší.
Za skúsenosti platíme veľmi draho, hoci opotrebované ich môžeme dostať oveľa lacnejšie. (Židovské príslovie)
Pýta sa mladý študent učeného profesora Kohna na rôzne náboženské záhady a nechápe hlavne jednu vec: - Ako to, že rabín má aj deti? Veď on nerobí nič iné, len študuje, vzdeláva sa a rozjíma. – To ti môžem vysvetliť. Večer, keď študuje a je už veľmi unavený, pristúpi k nemu štyridsaťtisíc anjelov. Dvetisíc anjelov ho vezme za hlavu, dvetisíc za nohy, dvetisíc za ruky a potom ho odnesú do postele k jeho manželke. – A čo robí tých ostatných tridsaťštyritisíc anjelov? – Tí sú na to, aby ho dotiahli z postele znovu ku knihe.
(Zrnká úsmevu)