Murphy radí
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
(Zrnká úsmevu)
Murphy a byrokrati
Ľudia v akomkoľvek systéme nerobia to, čo im systém prikazuje.
Čím menší vplyv máš, tým dlhšie ťa nechajú čakať.
Aby argument mohol byť akceptovaný, musí byť vyjadrený holou vetou a už na prvý pohľad musí byť jasné, že je nevyvrátiteľný.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Parkinsonove zákony - V. večer
Úradník chce rozširovať počet svojich podriadených a nie počet svojich konkurentov.
Veľa sa hovorí o rozpínaní vesmíru. Čo je všk rozpínanie vesmíru oproti rozpínaniu organizácie!
Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kolíska práva
Dane sú nervy štátu.
Mocou zákona je: rozkazovať, zakazovať, dovoľovať a trestať.
Dobromyseľnosť vyžaduje, aby sa urobilo, čo sa dohodlo.
(Myšlienky bez cla)
Na čo má človek rozum
Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?
Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...
Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.
(Zrnká úsmevu)