Murphy radí
Svetlá budúcnosť
Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“
Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“
Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“
(Myšlienky bez cla)
Zákony života
Optimisti sú ľudia, ktorí veria, že nešťastie sa valí iba na pesimistov.
To, čo si najviac želáte, k vám nikdy nepríde. To druhé, naopak, príde samo.
Človek problémy nemá riešiť, ale obchádzať.
(Murphyho zákonník)
Žiadna hlava nie je dokonalá
Človek za svoj postup obyčajne vďačí starostlivo zbieraným informáciám o svojom šéfovi.
Život nepozná víťazov – len tých, čo prežijú.
Kreativita je schopnosť zmeniť postoj k veci skôr, ako to stihnú urobiť ostatní.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Bezproblémové riadenie - IV. večer
Človeka, ktorý pozná pozadie fungovania organizácie, treba čo najskôr prepustiť.
Dokonalý vedúci vie, čo si počať aj s dokonalým nedostatkom údajov.
Každá organizácia si udržuje určitý počet miest pre neschopných.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Život treba žiť
Jestvujú tri metódy ako žiť: žobrať, kradnúť alebo niečo urobiť. (Miraeau)
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
(Zrnká úsmevu)