Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Ľudská predstavivosť má svoje hranice oveľa nižšie, ako sú hranice možností vecí kaziť sa.

Na čo človek siahne, to pokazí. A to, na čo nedosiahne, sa zo strachu pred človekom pokazí samo.

Dajte veciam pokoj – ony samy vedia, kedy je najpríhodnejší čas na pokazenie!

Platí ešte: „Pomaly najďalej zájdeš“? Ale áno. Ibaže komu sa chce dnes ďaleko chodiť?

Čo je najčastejším dôvodom straty pamäti? Požičanie peňazí od priateľa.

Ktorá bola prvý krádež know-how? Evina krádež jablka poznania v raji.

Ak ste na prvý pokus neuspeli, treba zmeniť definíciu úspechu.

K úspechu sa nedá dôjsť disciplinovaným čakaním v rade,

Nikdy nie je čas venovať sa veci poriadne, ale vždy je čas opäť a opäť sa k nej vracať.