História ľudstva je oceánom omylov, v ktorom sem - tam plávajú úbohé zvyšky rozumu.

Z minulosti sa nedá získať oheň, iba popol.

Pekné chvíle trvajú krátko, zlé večne.

Jedným z paradoxov našej doby je skutočnosť, že najviac sa dá zarobiť a biede iných. Pravda, nie vždy sa možnosť zmení na skutočnosť.

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Nikto nie je múdry natoľko, aby odolal lichoteniu.

Ak sa veci majú pokaziť, tak sa pokazia nezávisle od miesta, kam ich schováme.

Veci, ktorých sa vzdáš, môžu byť použité proti tebe.

Ak nebudete na seba náročný, tak zakrpatiete.

Nikdy nevsaď na prehrávajúceho len preto, že si myslíš, že raz už naozaj musí vyhrať.

Príroda cíti k ľuďom odpor. Ak je na to čo i len jediná možnosť, príroda ti zaklame rovno do očí.