Murphy radí
Murphy v parlamente
Akustický zákon: Kto v parlamente najviac vykrikuje, tomu nakoniec dajú za pravdu.
Zákon ľudovej školy: Aj politik, ktorý stále niečo ráta, sa raz preráta.
Čo je dovolené zvolenému zástupcovi ľudu, nie je dovolené jeho voličovi.
(Murphyho zákonník)
Na čo má človek rozum
Z každého pravidla existuje aspoň jedna výnimka. Platí to aj pre Kohnovo pravidlo zdravého rozumu: „Nad všetkým rozmýšľať!“ Niekedy totiž prílišné rozumovanie môže človeka pripraviť o rozum.
Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...
Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?
(Zrnká úsmevu)
Človek a problémy
Dĺžka debaty o probléme je v obrátenom pomere k jeho zložitosti.
Žiaden problém nie je taký malý, aby vám nemohol prerásť cez hlavu.
Riešenie problému zvyčajne spočíva v nájdení riešenia, ale to je vždy problém.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Murphyho rady
Ten, koho považujeme za blbca my, považuje za blbca nás. Ide o to nevyvraždiť sa.
Ak vás niekto upozorní, že sa určitá vec kazí, nemá zmysel meniť vec. Treba sa zbaviť donášača. Vymeniť ľudí je predsa oveľa ľahšie, ako vymeniť vec.
Bohatstvo plodí závisť, chudoba zas nenávisť – a teraz si človeče, vyber!
(Murphyho zrnká II)