Murphy radí
Nebo je v nebi
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
Keď si ťava rohy pýta, obyčajne príde o ucho. (Židovské príslovie)
(Zrnká úsmevu)
Murphyho zákony a komentáre
Sľuby sa sľubujú a blázni nosia husi pod pazuchou.
Čo je prospešné zdraviu, ešte nemusí byť prospešné životu.
Niekedy spôsobia škodu človeku veci a niekedy si vystačí sám.
(Murphyho zrnká II)
Život treba žiť
Aké je smutné utešovať sa myšlienkou, že iní sú na tom horšie (Wilde)
Pri nádhernom mauzóleu Rotschildovcov na frankfurtskom cintoríne sa zastaví chudobný Kohn. Dlho stavbu bez slova obdivuje. Potom si potichu pre seba závistlivo povzdychne: „Tí si ale žijú!“
Všetko na svete má, zrejme kvôli zachovaniu rovnováhy, svoj protiklad. Ku hmote dnes máme antihmotu, k peniazom dieru vo vrecku, k ilúziám hrču na hlave, no a k dôvtipu máme ľudskú závisť...
(Zrnká úsmevu)
Nevytesané pravdy - I. večer
Peklo, to sú ostatní ľudia.
Každé vyriešenie známeho problému v sebe skrýva nové problémy.
Skryté závady nikdy nezostávajú dlho skryté.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Informácie pre šéfa
Keď dvaja dostanú tú istú informáciu, nikdy z nej nevyvodia ten istý záver.
Ak sa vám zdá informácia nepravdivou, tak je nepravdivá.
Všetko je relatívne. Žobrák, ktorý je v otrhaných šatách, je otrhaný žobrák. Boháč v otrhaných šatách nie je otrhaný žobrák, ale originálny človek.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)